Sociálna a rodinná politika vo volebných programoch politických strán

Sociálna a rodinná politika patria v Európskej únii medzi oblasti, ktoré nepodliehajú harmonizácii, ako je to v prípade tzv. spoločných európskych politík (zahraničnej a bezpečnostnej, poľnohospodárskej, obchodnej a pod.). Napriek tomu je v opatreniach sociálnych a rodinných politík jednotlivých členských štátov možné rozpoznať isté spoločné črty, ktoré vytvárajú základ na ich postupné približovanie. Patrí medzi ne definovanie nových väzieb a zodpovedností medzi štátom, jednotlivcom a rodinou pri uspokojovaní ekonomických a sociálnych potrieb, princíp nediskriminácie a podpora rovnakých príležitostí, vrátane rovnosti príležitostí žien a mužov, podpora sociálneho začleňovania znevýhodnených skupín do spoločnosti a boj proti chudobe či podpora opatrení na zosúladenie práce a rodinného života. Konkrétna podoba sociálnej a rodinnej politiky je však v prevažnej miere formovaná zložením národných vlád a parlamentu, aktuálnymi problémami a prevažujúcimi spoločenskými hodnotami. Vzhľadom na zužujúci sa priestor národných vlád prijímať rozhodnutia, na ktoré má Brusel iba obmedzený vplyv, sa táto oblasť stáva v nových členských krajinách významnou arénou, v ktorej politické strany hľadajú svoju identitu a legitimitu a zvádzajú aj „hodnotový“ boj o voliča: buď dokazujú svoju nezávislosť od vývojových trendov v Európe, alebo naopak demonštrujú svoju schopnosť k týmto trendom sa pripojiť. Pohľad na volebné programy politických strán pred parlamentnými voľbami 2006 na Slovensku nám môže naznačiť, nakoľko sú sociálna a rodinná politika dôležitou témou na pritiahnutie voliča, čo strany ponúkajú a o akého voliča sa uchádzajú. Sú aj akýmsi odrazom schopnosti politických strán vnímať a reagovať nielen na aktuálne potreby občanov, ale aj predvídať budúce výzvy pre Slovensko v širšom kontexte Európskej únie. Hranice sociálnej a rodinnej politiky sa len veľmi ťažko určujú, a tak je to i v prípade volebných programov politických strán do parlamentných volieb 2006. Oddeliť sociálnu a rodinnú politiku od vzdelávacej, zdravotnej či bytovej politiky je obtiažne, pretože všetky spolu s hospodárskou a daňovou politikou vytvárajú konkrétny charakter sociálneho štátu. Preto upozorňujeme, že nasledujúce porovnanie sa obmedzuje len na tie časti volebných programov strán, ktoré sú časťou volebných programov označených ako sociálna a rodinná politika. Väčšinou tu strany prezentujú svoje predstavy o sociálnej pomoci, sociálnych službách a štátnej podpore rodinám s deťmi, zatiaľ čo napríklad predstavy o zmenách v starobných a iných dôchodkoch sú uvádzané v samostatných častiach programov. Niektoré strany v časti sociálna politika ponúkajú aj isté riešenia pre rómsku menšinu, no vzhľadom na špecifikum tejto problematiky sa im v nasledujúcom prehľade nevenujeme. SMER – sociálna demokracia Napriek tomu, že v úvodných častiach volebného dokumentu SMER-SD zdôrazňuje význam solidarity, spravodlivosti a rovnosti príležitostí a moderného európskeho sociálneho modelu, v konkrétnych častiach sociálneho programu ponúka sociálnodemokraticky orientovanému voličovi veľmi málo. Pri reforme sociálnej pomoci zdôrazňuje SMER-SD rovnaké princípy, na ktorých boli postavené sociálne reformy súčasnej vlády: osobnú zodpovednosť kombinovanú so solidaritou a pomocou štátu, obcí a mimovládnych organizácií. Rodine a rodinnej politike venuje SMER-SD minimálnu pozornosť, a to iba v kontexte s „vytváraním podmienok pre rast pôrodnosti a finančnú podporu rodín s nezaopatrenými deťmi“, čím sa neodlišuje od mnohých iných strán, vrátane konzervatívneho KDH. Rovnako ako niektoré iné strany zo širokého politického spektra chce SMER-SD podporiť rozvoj sociálnych služieb, potenciálnemu voličovi však neponúka základnú predstavu, akými opatreniami chce rozvoj služieb dosiahnuť. Hoci SMER-SD tvrdí, že k najdôležitejším cieľom v oblasti sociálneho zabezpečenia patria odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia a podpora sociálnej súdržnosti, vôbec nevysvetľuje, ako chce tieto ciele dosahovať. Za povšimnutie možno stojí to, že SMER-SD chce nanovo definovať životné minimum, nehovorí však už o tom, ako sa životné minimum bude vzťahovať na výšku či výpočet jednotlivých sociálnych dávok. Od volebného programu sociálnodemokratickej strany, ktorá má navyše obrovskú šancu spoluformovať budúcu vládu, by sa očakávala výraznejšia väzba na hodnoty a opatrenia presadzované partnerskými stranami v Európskej únii, medzi ktoré patria napríklad posilňovanie rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach života. Niektoré navrhované opatrenia, ako napríklad zvýšenie rodičovského príspevku, ktorý skoro takmer výlučne poberajú ženy starajúce sa o deti do troch rokov veku, môžu mať dokonca opačný efekt a môžu sa stať nástrojom na posilnenie tradičnej deľby práce medzi mužom – živiteľom rodiny a ženou – matkou a manželkou. KDH KDH tradične kladie rodinu a štátnu podporu rodine na prvé miesto svojho programu. Táto politická strana však prakticky stotožňuje rodinu s manželstvom. Žiada zavedenie ústavného zákona o ochrane manželstva, ktorým chce dosiahnuť „obranu slovenského rodinného práva pred zasahovaním medzinárodných organizácií a snahou zrovnoprávniť manželstvo s inými formami nemanželského spolužitia, ktoré nemajú podporu slovenskej verejnosti“. KDH je svojím spôsobom eurofóbna strana, ktorá oslovuje najmä voličov, ktorí vnímajú Európsku úniu nie(len) ako šancu, ale aj ako ohrozenie „tradičných slovenských kresťanských hodnôt“. Medzi konkrétne opatrenia navrhované na podporu rodiny patria také, ktoré zvýhodňujú viacdetné manželstvá s pracujúcim rodičom (zvýšenie daňového bonusu v závislosti od poradia a počtu detí v rodine), dlhoročné manželstvá (zavedenie spoločného sociálneho poistenia pre manželov a jeho zvýhodnenie na princípe čím dlhšie manželstvo, tým nižšie odvody) a prvé manželstvá (daňové prázdniny pre novomanželov a mladomanželské pôžičky). Medzi klasickú agendu KDH patrí zvyšovanie priamych dávok (príspevok pri narodení dieťaťa či príspevok na služby pre rodiny) a ochrana rodín s jedným rodičom, kde však finančne zvýhodnené by mali byť iba vdovy, zatiaľ čo napríklad rozvedené ženy alebo slobodné matky či otcovia v agende rodiny KDH nie sú zahrnuté. Napriek istej eurofóbii je KDH jedinou stranou, ktorá otvorene podporuje zavedenie otcovskej platenej dovolenky (no len ak otec je zároveň manželom matky dieťaťa), čo je požiadavka, ktorú v iných krajinách EÚ najčastejšie presadzujú ľavicové strany presadzujúce rovnosť mužov a žien vo všetkých sférach života, vrátane výchovy a starostlivosti o deti. V oblasti sociálnej pomoci a sociálnych služieb sa KDH obmedzuje na opatrenia, ktoré majú pomôcť najmä ľuďom ohrozeným absolútnou chudobou, dlhodobo nezamestnaným, viacdetným rodinám a bezdomovcom. V spolupráci s obcami chce KDH podporiť rozvoj neštátnych služieb pre občanov ohrozených absolútnou chudobou. Inak povedané, cieľom opatrení v tejto oblasti nie je likvidácia chudoby, ale iba jej zmiernenie. SDKÚ-DS Vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2006 pod názvom Úspešné Slovensko kladie táto strana dôraz najmä na rozvoj vzdelania. V časti rodinná a sociálna politika SDKÚ-SD sľubuje viac peňazí pre rodinu, a to prostredníctvom zavedenia veľmi nejasne definovaných rodinných účtov a možnosťou výberu spôsobu zdaňovania (individuálne vs. rodinné). I keď v inej časti programu SDKÚ-SD deklaruje, že „každá rodina, ktorá riadne vychováva deti, si zasluhuje adekvátnu podporu. Bez ohľadu na počet „jej členov, úplnosť či poradie životného partnera“, nie je celkom jasné, čo SDKÚ-SD myslí pod rodinným zdaňovaním, či sa týka manželov alebo aj partnerov žijúcich v jednej domácnosti. SDKÚ-SD sa venuje aj v EÚ aktuálne diskutovanej problematike zosúlaďovania práce a rodinného života. V tejto časti programu kladie dôraz na dobudovanie siete verejných predškolských zariadení a centier voľného času na regionálnej a miestnej úrovni a dobudovanie služieb pre rodiny v krízovej situácii. Dôraz na „verejné“ služby je istou novinkou v programe pravicovej SDKÚ-SD. Z programu však nie je jasné, ako tieto verejné služby majú byť organizované a najmä financované a či zostanú iba v kompetencii miestnych orgánov, alebo/a do akej miery by za ne mali zodpovedať ministerstvá. Týka sa to najmä zariadení pre deti do troch rokov veku, ktoré dnes môžu, ale nemusia zriaďovať obce a kde prakticky neexistujú jasne definované kritériá na kvalitu a dostupnosť týchto služieb. V rámci diskusií o zosúlaďovaní práce a rodinného života v členských štátoch EÚ sa pozornosť venuje najmä tejto oblasti služieb pre pracujúcich rodičov a ich deti. ĽS-HZDS Táto strana kladie hlavný dôraz v oblasti sociálnej politiky na osobnú zodpovednosť jednotlivca a podporu osobnej iniciatívy zo strany štátu a jadro riešenia osobnej a rodinnej situácie vidí najmä v podpore zamestnanosti. V rodinnej politike chce ĽS-HZDS sústrediť pozornosť na tie nástroje, ktoré podľa ch názoru, prispejú k zvýšeniu pôrodnosti. Ide podľa nich najmä o zvyšovanie rodičovského príspevku v závislosti od počtu a poradia detí v rodine až na úroveň minimálnej mzdy. Tým ĽS-HZDS nepriamo vyslovuje podporu tradičnej rodine, kde matka sa celodenne stará o malé dieťa a jej práca je ocenená priznaním štátnej dávky vo výške minimálnej mzdy. Za pozitívne v návrhu HZDS možno považovať to, že ĽS-HZDS chce rozšíriť poberanie rodičovského príspevku aj na študujúceho rodiča alebo rodiča – starobného dôchodcu.V súčasnosti je daňový bonus priznaný iba pracujúcemu rodičovi a návrh ĽS-HZDS chce odstrániť túto diskrimináciu. HZDS tiež požaduje legislatívnu úpravu poskytovania sociálnych služieb a stanovenie ich štandardov. Ide o oblasť sociálnej a rodinnej politiky, ktorá doposiaľ nebola reformovaná, a preto sa jej v tej či onej miere venujú prakticky všetky strany. Nie všetky však tak ako ĽS-HZDS vyslovujú požiadavku stanovenia štandardov, ktorá je mimoriadne dôležitá z hľadiska rovnakého prístupu k službám pre všetkých občanov SR. Slobodné fórum Najsilnejšou stránkou sociálneho programu SF je časť týkajúca sa sociálnej pomoci a stratégie rozvoja sociálnych služieb. Z programu je zrejmé, že SF vie pomenovať, kde sú súčasné problémy, a na rozdiel od iných strán ponúka konkrétne riešenia. Dôraz kladie na potrebu definovania nielen kompetencií, ale najmä zodpovedností jednotlivých orgánov za poskytovanie sociálnych služieb občanom, na určenie štandardov kvality sociálnych služieb. SF má pomerne jasné predstavy aj o princípoch financovania sociálnych služieb a určenia miery spoluúčasti klientov na financovaní, a to v závislosti od kvality poskytovaných služieb. V oblasti rodinnej politiky má SF veľmi blízko ku KDH a ĽS-HZDS. Vyslovuje podporu rodine založenej na manželstve a rodičovstvo považuje za prácu porovnateľnú so zamestnaním na plný úväzok. SF chce dokonca presadzovať „fungujúcu, usporiadanú rodinu ako jedno z kritérií na hodnotenie budúcich zamestnancov u ich zamestnávateľov“. Táto požiadavka je absurdná, pretože presahuje kompetencie štátu a zasahuje do oblasti súkromného podnikania a súkromia jednotlivcov, a je preto aj výrazne diskriminačná. Aj SF hovorí o podpore zlučiteľnosti rodinného a profesijného života a o podpore služieb pre rodinu, ale tieto požiadavky nie sú naplnené konkrétnejším obsahom. SF chce tiež odstrániť diskrimináciu rodičov pri poberaní rodičovského príspevku medzi rodičmi, ktorí umiestnili svoje dieťa do jaslí či škôlky, a tými, ktorí mu zabezpečili inú formu starostlivosti. Na rozdiel od SDKÚ nepožadujú sieť verejných služieb pre rodiny, ale systém služieb založených na grantovej podobe, ktorý je ale z hľadiska udržateľnosti veľmi neistý. SNS Podľa volebného programu sa SNS hlási k „prehĺbeniu medzinárodnej politickej orientácie štátu na EÚ“. Jej hlavným poslaním SNS je však „obhajovať národné záujmy slovenského národa“ a chrániť občana pred „jednostranným mediálnym presadzovaním modelov cudzej kultúry“. V oblasti sociálnej a rodinnej politiky chce SNS bojovať najmä proti chudobe a rovnako ako iné strany zdôrazňuje vlastnú zodpovednosť a iniciatívu občanov pri riešení svojej sociálnej situácie a garanciu minima zo strany štátu. V oblasti rodinnej politiky sa orientuje najmä na mladé rodiny a riešenie ich bytovej situácie, najmä prostredníctvom nástrojov daňovej politiky. Chcú sa venovať takým opatreniam štátnej sociálnej a rodinnej politiky, ktoré budú podporovať pôrodnosť a tieto chcú hľadať v spolupráci s odborníkmi, samosprávou a občianskou spoločnosťou. Opatrenia, ktoré SNS navrhuje v daných oblastiach, sú však formulované dosť všeobecne a len výnimočne poskytujú voličovi presnejšiu predstavu, ako ich chce SNS realizovať v praxi. SMK Sociálny program SMK možno považovať za moderný program, ktorý nadväzuje na aktuálne európske trendy v oblasti sociálnej a rodinnej politiky. Aj SMK považuje rodinu za veľmi dôležitú oblasť záujmu štátu a za prioritné považuje najmä zosúladenie práce a rodinného života formou pružných foriem práce a uľahčením prechodu medzi rodičovskou dovolenkou a trhom práce. SMK tiež navrhuje priamu podporu detí štátom zavedením tzv. detských dlhopisov, na ktoré by štát prispel každému novonarodenému dieťaťu sumou 10- až15-tisíc korún. Na rozdiel od nejasne definovaných rodinných účtov z dielne SDKÚ-DS tak SMK ponúka jasne formulovanú predstavu špecifickej podpory dieťaťa (rodiny) štátom. Veľký dôraz kladie na ochranu práv detí, podobne ako SDKÚ-SD, väčšinou však ide o ochranu práv detí, ktoré vyrastajú mimo rodiny alebo sú nejakým spôsobom ohrozené. Rovnako ako väčšina strán SMK podporuje myšlienku výstavby nájomných bytov, ktorých nedostatok považuje za jeden z hlavných problémov mladých ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu. V oblasti sociálnej pomoci a boja proti chudobe sa SMK sústreďuje najmä na prevenciu prenosu medzigeneračnej chudoby. Východisko vidí v podpore vzdelávania detí z chudobných a nízkopríjmových domácností najmä prostredníctvom posilnenia sociálnych štipendií na základnom a strednom stupni vzdelávania. SMK pripisuje veľký význam rozvoju terénnej sociálnej práce a riešeniu situácie bezdomovcov, v tejto otázke však neponúka žiadne koncepčnejšie riešenia. Celkový pohľad Pohľad na volebné programy politických strán pred parlamentnými voľbami 2006 ukazuje, že väčšina z nich si uvedomuje, ktoré oblasti sociálnej politiky a podpory rodinám si zasluhujú naliehavú pozornosť a koncepčný prístup zo strany štátu. Je to najmä chudoba – v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti alebo nízkeho príjmu spojeného s väčším počtom detí v rodine, nízka pôrodnosť a problémy mladých ľudí pri osamostatňovaní sa a zakladaní rodiny, náklady a čas spojený s výchovou a starostlivosťou o deti vo väzbe na prístup k platenej práci a adekvátnemu príjmu, absencia dostupných a kvalitných sociálnych služieb a služieb pre rodiny s deťmi. Zlou správou však pre voliča je, že na väčšinu týchto problémov neponúkajú žiadne, resp. len čiastočné riešenia. Žiadna zo strán, hádam s čiastočnou výnimkou Slobodného fóra, neponúka koncepčné riešenie sociálnych služieb, vrátane ich kvality, dostupnosti a spôsobu financovania. Zvyšovanie dávok pre rodiny s deťmi môže byť síce populárne, no skúsenosti hovoria, že väčšou je nedostatočnou motiváciou na to, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a mali viacero detí. Platí to pre bohaté európske krajiny (s výnimkou Škandinávie a Francúzska, kde sú rozvinuté verejné zariadenia pre rodiny s deťmi), a to viac pre nové členské štáty, ktoré bojujú s nezamestnanosťou a ešte mnoho rokov budú dobiehať svojich ekonomicky vyspelejších susedov. Jedinou výnimkou je Estónsko, kde štát v úsilí zabrániť dramatickej demografickej situácii a podporiť pôrodnosť a mladé rodiny zaviedol veľkorysú platenú rodičovskú dovolenku a dokonca subvencuje párom, ktoré majú problémy splodiť dieťa, umelé oplodnenie. Táto cesta je však pravdepodobne pre Slovensko neschodná, pretože naráža na politickú vôľu radikálne preorientovať verejné zdroje, ktorá je zrejmá aj z volebných programov, na rozpočtové obmedzenia spôsobené sčasti systémom zdaňovania a tiež na hodnotové limity, najmä klesajúcu sociálnu solidaritu, konzervativizmus a neakceptáciu rôznych foriem rodinného života v opatreniach zameraných na podporu rodín. Autorka je expertka na sociálnu a rodinnú politiku