Socha sváru

O tom, že v Komárne bude jazdecká socha svätého Štefana, naše médiá vlani len informovali. Slovenskí historici a iní intelektuáli, ktorým dnes kole oči bronzový Svätopluk na vzpierajúcom sa koňovi, vtedy mlčali. Neprekážala im jazdecká socha – hoci tie sú vraj príznačné pre 19. storočie. Nesporili sa o tom, či svätý Štefan sídlil v Komárne, a preto mu tam socha patrí, alebo nepatrí. Neprekážala im ani zjavná provokácia, keď sa mal na odhalení sochy 21. augusta ignorantsky zúčastniť maďarský prezident László Sólyom. V tom žiadnu politiku nevideli. No Svätopluk, to je už iná káva! Tu sa výhrady našich roduverných historikov, archeológov, výtvarníkov a iných intelektuálov len tak hrnú: voči autorovi, voči umeleckému stvárneniu, voči miestu, na ktorom stojí. Samozrejme, ak by autorom nebol Ján Kulich, iste by sa našli iné dôvody, pre ktoré socha z výtvarného hľadiska neobstojí. Niektorým prekáža, že sa jazdecké sochy robili v 19. storočí. Iste, Budapešť v tom období svoje Námestie Hrdinov doslova zaplnila velikánmi na koňoch… Viacerým prekáža, že Svätopluk nebol kráľ. Ak aj niektorí pripustia, že ho môžeme nazývať kráľom, majú výhrady k jeho osobe: sochu by si vraj zaslúžila iná veľkomoravská postava. Napokon, všetkým kritikom spolu prekáža to, že socha Svätopluka je na Bratislavskom hrade, ktorý podľa nich nemohol byť jeho sídlom. Nevedia sa síce zhodnúť, kde jeho sídlo bolo, ale radšej by sochu videli v Nitre či Mikulčiciach. A všetkým oponentom a mnohým politikom prekáža, že jej inštalovanie inicioval Robert Fico a slávnostne ju spolu s prezidentom a predsedom parlamentu odhalili počas volebnej kampane. Za všetkým teda vidia politiku. A majú pravdu. Ale kto bránil, aby Svätoplukovu sochu a sochy iných významných Slovákov stavali predchádzajúce vládne garnitúry? Napokon, vďaka vám, historici a iní intelektuáli, nebyť vášho rozhorčenia, toľko by sa o kráľovi Svätoplukovi v dnešných časoch nikdy nepísalo a nediskutovalo.