Minulý týždeň sa poslanci odhodlali k nebývalému aktu – prvýkrát v histórii NR SR si uctili (popri 56. výročia SNP) pamiatku Rómky – Anastázie Balážovej, matky ôsmich detí zo sporiadanej rodiny, ktorú minulý týždeň zavraždili v Žiline dosiaľ neznámi páchatelia v jej vlastnom byte. Nevylučuje sa ani rasový motív. Nech vyšetrovatelia prídu k takému či onakému záveru, tento podlý zločin má aj istú trpkú príchuť. Došlo k nemu po tom, čo „zásluhou“ žiadostí desiatok slovenských Rómov o politický azyl v zahraničí a po frontálnych útokoch na zemiačniská časť spoločnosti, a žiaľ i politikov, spustila nenávistnú kampaň, v niektorých chvíľach hraničiacu až s hystériou. Hoci spomíname iba časť politikov, mnoho je takých, čo animozitu voči Rómom ako takým, nielen voči tým neprispôsobivým, verejne nedávajú najavo, no svojím papuľnatejším kolegom držia palce. Ako inak je možné, že ani po desiatich rokoch sa pre túto a najmä s touto problematickou komunitou takmer nič nespravilo. V novembri 1989 na námestiach a neskôr v parlamente kadekto vykrikoval, že zlikvidovaný režim páchal na Rómoch genocídu. Ako sa raz označí to, čo sa s nimi odvtedy deje, či skôr nedeje? Pomaly každá vláda dáva vypracovať nový projekt, ako tento vážny problém riešiť, aby ho potom jej nasledovníčka zhodila zo stola a začala od piky. Prvých lastovičiek, zvestujúcich drobné úspechy, je akosi stále málo. Ján Slota žiadal svojho času zásadne pre „Cigánov“ malý dvor a dlhý bič, jeho stranícky brat Víťazoslav Moric nedávno zase rezervácie pre „debilov a magorov“. Keď naňho podali trestné oznámenie, postavil sa hrdo, asi sa cítil ako Jánošík pod šibenicou, a vyhlásil, že on si tieto slová pred súdom obháji, aspoň sa o „cigánskej otázke“ konečne začne otvorene hovoriť. V jednom má Moric pravdu – ak nič rázne neurobíme v prospech riešenia tohto problému, raz nás môžu Rómovia, ako väčšinové etnikum, sami vyhnať do rezervácií. Najmä ak namiesto serióznych činov budú naďalej ústavní činitelia tárať také nezmysly.
