Smrteľne nebezpečný návrh

Najskôr som si pomyslel, že to je len deja vu, že sme sa akýmsi neprirodzeným spôsobom vrátili o pár rokov naspäť. Potom mi zišlo na um, že ide len o žart, ale napokon som zistil, že to Brusel myslí vážne. Z Európskej komisie vyšiel návrh na „posilnenie flexibility pracovnej legislatívy“, proti akému sme pred pár rokmi na Slovensku bojovali. Bývalý sociálnodemokratický premiér Českej republiky obhajuje návrh, aby ľudia „mohli“ viac pracovať. Určite si spomeniete, že s navlas rovnakým návrhom novely Zákonníka práce prišiel pred štyrmi rokmi aj pravicový minister práce Ľudovít Kaník. Po storočí, v ktorom si pracujúci vybojovali obmedzený pracovný čas ako jeden zo zásadných sociálnych výdobytkov, prišli „moderní“ a „modernizujúci“ politici s opatrením, ktoré veľkí kapitalisti bránili na prelome 19. a 20. storočia. Osem a pol hodinový pracovný a“ aj na dlhšom pracovnom čase. História celkom nepokryte ukazuje, ako takéto „dohadovanie“ vyzerá v praxi. Najmä v oblastiach (geografických i pracovných), v ktorých je pracovných miest menej ako záujemcov o ne. Pracujúci sú vždy vystavení tlaku, aby pracovali navyše a dokonca tomu tlaku neraz aj „radi“ podliehajú, ak ich k tomu okrem šéfov nútia ja nízke základné mzdy a toto je jediná cesta, ako si zarobiť na dôstojný, či aspoň dôstojnejší život. Presne to je napríklad prípad lekárov (aspoň na Slovensku), ktorých základné platové ohodnotenie je až šokujúco nízke, a tak si zvyšujú príjmy robotou nad rámec základného pracovného času. Podobným príkladom sú šoféri vo verejnej hromadnej, ale aj v kamiónovej doprave. Lenže tieto dva príklady majú spoločné ešte niečo: prípadná únava či nesústredenosť lekárov a šoférov, zapríčinená nadmerným pracovným vyťažením, môže mať fatálne dôsledky nielen pre nich samotných, ale aj pre ľudí, o ktorých sa majú starať. Určite nikto z nás by nechcel ležať na stole operatérovi, ktorý poriadne nespal už vyše 30 hodín a nikto by nechcel sedieť v autobuse, ktorý šoféruje vodič po trojhodinovom spánku. Obmedzenie pracovného času je nielen sociálnym výdobytkom pre ľudí, ktorých sa bezprostredne dotýka, ale aj „bezpečnostným opatrením“ pre ich zákazníkov či klientov. Návrh eurokomisára Vladimíra Špidlu je nielen bizarný vzhľadom na jeho niekdajšie politické pôsobenie, ale je aj nebezpečný. A to doslova. Možno sa ním dosiahne vyššia ekonomická efektívnosť, ale celkom určite prinesie zníženie kvality verejných služieb a ohrozenie bezpečnosti, a to v najcitlivejších oblastiach, v ktorých ide ľuďom o zdravie, ba aj o život. Autor je ekonomický novinár