My dbáme na detaily! Takto znel populárny slogan istého maďarského textilného podniku v osemdesiatych rokoch v pikantnom reklamnom spote budapeštianskej televízie. Detaily sú naozaj veľmi dôležité, kto by už o tom pochyboval. Detaily, hoci celkom mimohudobné, majú svoje miesto aj v našom hudobnom a koncertnom živote. Zoberme si napríklad otázku možnosti občerstvenia pred, počas a po koncerte. Nik predsa od poslucháča nemôže chcieť, aby kaloricky hodnotnú hudobnú potravu konzumoval s prázdnym žalúdkom a so suchým hrdlom. Filharmonické bufety majú preto v hudobnej praxi všetkých čias nezastupiteľné miesto. Aj tie v Slovenskej filharmónii. Návštevník bratislavskej Reduty si môže hneď vybrať medzi viacerými možnosťami. Tí s tučnejšou peňaženkou a uprednostňovaním luxusného životného štýlu si môžu vo foyer dať šampanské. Tí ostatní sa môžu vybrať hore schodmi a pri balkónoch zatočiť doprava, do Filharmonického klubu. Toto obľúbené miesto vyrozprávania si koncertných dojmov a ostatných starostí (hudobníkmi, ale aj ich poslucháčmi) pred časom zmenilo svoj charakter i majiteľa. Nedávno sa v ňom konzumovalo za takzvané ľudové ceny: deci minerálky dve koruny, deci (dobrého) bieleho vína osem korún, deci ovocnej šťavy tri-štyri koruny. V jednoduchom, autentickom a prirodzenom prostredí s pekným výhľadom, v priestranných a príjemných priestoroch klubu, pri poháriku chutného vína sa dobre dávali na papier aj postrehy z práve doznievajúceho koncertu. To je však zrejme nenávratne preč. Noví majitelia sa rozhodli prestať prispôsobovať ceny nemajetnej klientele (s výnimkou kávy a čaju). Deci bieleho je odrazu za pätnásť korún, deci ovocnej šťavy za šesť, deci minerálky za štyri koruny. Písaniu kritík vo Filharmonickom klube odzvonilo… Ale klub aspoň naďalej existuje a utrápený, hoci fascinovaný poslucháč si môže dať v pauze prinajmenšom kafé. Túto možnosť návštevníci takej Moyzesovej siene pri Dunaji nemajú (ak si odmyslíme nápoj otáznej kvality z kávomatu). I tam sa diali veci: pred dvoma rokmi sieň dostala späť Filozofická fakulta UK. Jej úradníci vyhrabali akési hygienické predpisy a skromný bufet priamo pri šatni zrušili. Spôsobili tým vážnu trhlinu v kritickej reflexii najmä súčasnej hudby, pretože festival súčasnej hudby Melos-Étos sa odohráva prevažne v Moyzesovej sieni. Len si predstavte umoreného recenzenta, ako sa naložený náročnými intelektuálnymi „dobrodružstvami“ potáca z jedného koncertu na druhý a nemôže svoju unavenú myseľ osviežiť ani šálkou pressa. Potom má veru čo robiť, aby v šialenom slede prevratných hudobnofilozofických konklúzií náhodou nezadriemal. Pretože aj „kritik“ je len človek, aj keď možno nie všetci hudobníci s tým súhlasia. Veru, detaily sú dôležité. Prísť na koncert znamená určitý zabehnutý rituál, pri ktorom každá súčiastka „stroja“ má svoju nezastupiteľnú funkciu. Občerstvenie sme práve rozobrali. Pokračovanie hádam nabudúce.
