Realita svetového hospodárstva
Novoformujúci sa politicko-spoločenský týždenník SLOVO potvrdil vysoké ambície, keď v 28. čísle uverejnil článok Eduarda Chmelára MAI ako hrozba pre celý svet. Multilaterálna dohoda o zahraničných investíciách, pripravovaná pod egidou OECD, naozaj bude mať veľký význam pre ďalší vývoj medzinárodných ekonomických vzťahov. Jej príprava nie je prekvapením pre tých, čo pozorne sledujú vývoj vo svetovom hospodárstve. GATT, resp. WTO neboli schopné ani predurčené na riešenie otázok medzinárodných investícií. Rozhodujúce ekonomické kruhy vo svete pravdaže vedeli o absencii istej legislatívnej úpravy v oblasti medzinárodných investícií. Na jednej strane vznikla evidentná potreba vytvoriť čo najvýhodnejšie, „slobodné“ podmienky pre zahraničných investorov, rozumie sa, že najmä pre transnacionálne korporácie (TNK), v podmienkach globalizácie a medzinárodného podnikania, a to v dohodnutej legislatívnej úprave. Na druhej strane, štáty, najmä rozvojové, kládli a kladú rôzne podmienky, priority a ekonomické záujmy, odvolávajúc sa na štátnu suverenitu. Všetko to má riešiť MAI, samozrejme v prospech ekonomicky silnejších a kapitálovo vybavenejších investorov. Treba si tiež uvedomiť, že medzinárodné pohyby kapitálu zaujímajú najdôležitejšie miesto v ekonomických vzťahoch, keďže rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú aj medzinárodný obchod, špecializáciu a kooperáciu a s tým spojené komparatívne výhody krajín i foriem, rad ďalších faktorov a oblastí vývoja ekonomík. S tým je spojené postavenie a pôsobenie TNK vo svetovom hospodárstve ako hlavných nositeľov transnacionality. Tá zatiaľ pôsobí zároveň s existenciou a funkciami štátov, avšak dlhodobo vystupuje ako fenomén obmedzujúci štátnu ekonomickú suverenitu. Popri klasickom či neoklasickom hesle „slobody obchodu“ sa čoraz viac presadzuje heslo slobody medzinárodného podnikania, t. j. investovania v medzinárodnom až svetohospodárskom meradle. Tomu sa musia prispôsobovať dokonca i najvyspelejšie štáty, o. i. tým, že vytvárajú podmienky a podporujú TNK a tak obhajujú vlastné štátne ekonomické záujmy.
Od 80. rokov a najmä v tomto desaťročí vlády HVK neuskutočňujú len proexportnú stratégiu v nových formách istého agresívneho protekcionizmu, ale taktiež kapitálovú expanziu, podporu vývozu kapitálu vo všetkých formách, istotne aj v strednej a východnej Európe. Prvý pokus TNK o odstránenie prekážok pri investovaní a pôsobení v rozvojových krajinách vykonali už v 70. rokoch, v rámci koncepcie tzv. abdikácie od štátnej suverenity. V súčasnosti sa tak deje s ešte väčšou razantnosťou a s pravdepodobnosťou úspechu, tentoraz v rámci OECD. Počíta sa tým, že pri autorite a vplyve OECD sa k MAI postupne prihlási väčšina rozvojových štátov, takmer isto i tzv. tranzitívnych.
MAI skôr či neskôr nadobudne platnosť. Stane sa jednou z realít svetového hospodárstva 21. storočia. Bude mať rozsiahly vplyv na štruktúry vo svetovom hospodárstve a vcelku bude posilňovať pozície TNK, transnacionálne ekonomické procesy. Iste možno hovoriť o rozličných, aj negatívnych dôsledkoch. Pritom však nezabúdajme na to, že ľudstvo ohrozuje okolo desať kľúčových globálnych problémov. Musíme sa zmieriť s tým, že slovenská ekonomika, naše firmy sa budú musieť MAI prispôsobiť.
Prof. Ing. Jaroslav Filip, CSc., Katedra hospodárskej diplomacie EU Bratislava
