Slovo čitateľov

Vráťme etiku do lekární Ad: Zisk nie je v zdravotníctve prvoradý (P. Podhorský) Slovo 14 – 15/2010 Poznal som stav lekární pred 2. svetovou vojnou i po nej. Pôsobil som 40 rokov ako učiteľ na Farmaceutickej fakulte UK, ktorá zameriavala svoju činnosť tak, aby jej absolvent bol naslovovzatý odborník v oblasti liečiv. Veď je posledným vysokoškolsky vzdelaným pracovníkom, ktorý musí pacientov informovať ako liek užívať a vo všetkom im poradiť. Umožnili mu to hlboké znalosti z chémie účinných látok, vzťahov štruktúry a účinku, ako i samotnej farmakoterapie. Zmena spoločenského systému v roku 1989 zasiahla v zdravotníctve najmä lekárenstvo. Tvrdý boj o prežitie neraz zatlačil do úzadia odborné a etické normatívy. To, že lekáreň môže vlastniť nelekárnik, že sa zrušili predpisy, na koľko obyvateľov má pripadať jedna lekáreň, aj ako majú byť od seba vzdialené, viedli k ich nekontrolovateľnému rastu a vzájomnej, často nekalej konkurencii. Mnohé lekárne dnes pripomínajú skôr drogérie. A stáva sa, že nová postaví pred starú panelovú stenu, a možno jej nabudúce zamínuje aj vchod. Východisko z tohto marazmu nebude jednoduché. Podstatné slovo by mali dostať odborníci zo Slovenskej lekárnickej komory a Farmaceutickej fakulty UK, a nie politici. Jozef Heger, Bratislava Zmena je nevyhnutná Ad: Naša súčasná kríza (J. Šmajs) Slovo 13/2010 Tento popredný český ekologický filozof vo svojej novej knihe analyzuje ľudskú protiprírodnú aktivitu a ukazuje na nevyhnutnosť radikálneho rozchodu so správaním sa človeka vládcu, ktorý si myslí, že môže robiť, čo chce, lebo je neobmedzeným pánom tvorstva a celej planéty. Ide o „filozofiu“ bieleho človeka, mnohé iné kultúry totiž žijú v súlade s prírodou, ako nedávno ukázali Indiáni v Peru i budhisti, ktorí uznávajú ako rovnako hodnotné všetky živé tvory. Niektorí takú filozofiu označujú ako kozmocentrizmus v protiklade k antropocentrizmu. Príčinou dnešnej biedy je najmä neoliberalizmus, ktorý by chcel rozkazovať dažďu a vetru a pre ktorý sú živí tvorovia len sluhmi alebo potravou. Veda a technika mohutne pokročila, ale etikou stojí dnešný človek stále v praveku. Josef Šmajs patrí k novo uvažujúcim filozofom, ktorí pochopili, že človek musí rešpektovať zákony prírody, rozmanitosť života a snažiť sa žiť v mieri s planétou. Žiaľ, súčasný kapitalizmus, ktorého paradigma je ekonomika a neustály rozvoj spolu s premnožením ľudskej spoločnosti, nedáva veľa nádeje, pokiaľ rýchlo nezmeníme svoj imperialistický prístup k Zemi a nezmeníme sa z prázdnej konzumnej spoločnosti na tvorivú, o akej sníval Karol Marx. Vlastimil Mikoláš, Košice Dilema nielen v Brazílii Ad: Ako byť ľudový a zároveň ľavicový? (I. Wallerstein) Slovo 13/2010 Komentovaný fenomén rozpornosti vytvára vrstva obyvateľstva označovaná ako inteligencia. Marx ju neklasifikuje ako spoločenskú triedu ani ako proletariát, hoci zväčša rovnako nevlastní výrobné prostriedky a svoju pracovnú silu a vedomosti predáva zamestnávateľom. Preto sa inteligencia usiluje dostať do vrstvy kapitalistov. Niektorým sa to podarí, ale zvyšok stagnuje alebo sa postupne proletarizuje. Zamestnanecký systém práce tak v nej vytvára rozpor, ktorý vyúsťuje do trvalého existenčného oportunizmu. Inteligencia svojou iniciatívou a priamo stimulovanou hmotnou zainteresovanosťou na profite kapitálu vytvára v spoločnosti progres. To jej dáva možnosť slúžiť každému a v každom režime za odmenu či plat bez ohľadu na to, z ktorého sociálneho prostredia pochádza. Spôsobuje to jej úsilie udržať si vyšší stupeň životnej úrovne a lepšie postavenie v spoločnosti. Inými slovami strach z možnosti straty privilegovaného postavenia vyžaduje sústavnú sociálnu podporu prežívajúceho systému v štáte. Tento efekt môžeme pozorovať aj v „robotníckej“ inteligencii, ktorá bola vyškolená v období socializmu z príslušníkov vrstvy zamestnancov a ktorá sa po dosiahnutí svojho statusu odcudzila svojim koreňom. Tak to bolo aj po ruskej októbrovej revolúcii, čínskej kultúrnej revolúcii a tak to funguje aj v najvyspelejších ekonomikách sveta. Július Forsthoffer, Bratislava Význam bratislavskej dominanty Ad: Prečo kráľ Svätopluk na Bratislavský hrad? (D. Machala) Slovo 11/2010 Každý národ, ktorý je hrdý na svojich slávnych predkov, ich má zhmotnených aj v podobe sôch. Svätopluk vládol veľkému územiu a dokázal dať pod jednu strechu viaceré národy. Považujeme ho za otca štátotvornej tradície. Má stáť na hrade jeho socha, či skôr Rastislava, Pribinu alebo Bratslava? Súčasná opozícia si z tejto polemiky vyrába predvolebnú kampaň. Nehorázne kritizuje Svätopluka za jeho negatívne činy. Ale ktorý vladár sa ich nedopúšťal? Odborné stanoviská na históriu prenechajme historikom. Postavením sochy na čestnom nádvorí Bratislavského hradu pozdvihneme národné povedomie Slovákov. Vytvoríme pre našich i zahraničných turistov zaujímavú a užitočnú atrakciu. Druhá Dzurindova vláda nedala na rekonštrukciu hradu takmer ani korunu, hoci projekt za nemalé peniaze už bol dávno schválený. Podľa nich šlo o obdobie ekonomickej prosperity. O to väčšia je ich hanba. Nezmyselne kritizujú súčasnú vládu, že investuje do tejto akcie. Každý rozumný človek, ktorý má vzťah ku kultúre, histórii a rozmachu turizmu, schvaľuje tento postup. Sám, ako dôchodca, rád prispejem na toto užitočné a cieľavedomé dielo. Peter Klein, Nitra