Slovensko na chvoste v oblasti rodovej rovnosti

Pred dvoma týždňami predstavil Inštitút pre otvorenú spoločnosť v Európskom parlamente správu o rodových nerovnostiach v nových členských štátoch Európskej únie a v kandidátskych štátoch. Správa poukázala na nelichotivé fakty o postavení žien, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie žien, ich odmeňovanie a politickú reprezentáciu. Slovensko sa umiestnilo na jednom z najhoršie hodnotených miest. Aj keď rozšírenie EÚ malo byť katalyzátorom zlepšovania politiky rodovej rovnosti v nových členských krajinách EÚ, monitorovacia správa Inštitútu pre otvorenú spoločnosť poukazuje na opak. Napriek tomu, že krajiny prijali potrebné legislatívne opatrenia na zlepšenie rodovej rovnosti, tie sa zatiaľ „zmysluplne neprejavili na každodennom živote mužov a žien,“ konštatuje sa v správe. Úroveň implementácie legislatívnych opatrení zostáva veľmi nízka, čo „spochybňuje vážnosť politiky rodovej rovnosti na národnej úrovni. Kým na úrovni EÚ jej predstavitelia opakovane potvrdzujú svoj záväzok voči gender mainstreamingu (t. j. uplatňovaniu rodového rozmeru vo všetkých politikách), ani v jednej zo sledovaných členských krajín EÚ sa v tejto oblasti nerealizovala jednoznačná stratégia.“ Alarmujúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov Najväčšia kritika sa týkala pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní mužov a žien v krajinách strednej a východnej Európy. Tie sú totiž podľa správy takmer na rovnakej úrovni ako v roku 2002, teda dva roky pred vstupom týchto krajín do únie. Rozdiel v platoch medzi ženami a mužmi, ktorý napríklad na Slovensku a v Estónsku dosahuje až alarmujúcich 25 – 30%, je takmer dvojnásobný oproti aktuálnemu európskemu priemeru 15 %. Ešte väčšie rozdiely prevládajú v odmeňovaní žien a mužov s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku zarábajú ženy s vysokoškolským vzdelaním len 65 % (!) zárobku svojich mužských polovičiek. Vo väčšine sledovaných krajín je situácia podobná. Napriek tomuto neradostnému stavu neexistuje podľa správy žiaden náznak krokov, ktoré by smerovali k riešeniu tohto pálčivého problému. Slabé zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch Ďalší veľký nedostatok, ktorý správa kritizuje, je absolútne nízke zastúpenie žien vo vládach a parlamentoch jednotlivých krajín. I keď ženy tvoria viac ako 50 % obyvateľstva, v maďarskom parlamente ich je napríklad len 9 %, v litovskej vláde sú dve ministerky, v poľskej vláde len jedna a v slovenskej vláde, ako sme si už mohli zvyknúť, ani jedna. Správa poukazuje aj na to, že len 2 ženy na Slovensku zastávajú pozíciu štátnej tajomníčky z celkového počtu 22 a že v posledných komunálnych voľbách bolo zvolených len 2,2 % primátoriek. Nízke povedomie o rodových nerovnostiach Inštitút pre otvorenú spoločnosť tiež zistil všeobecne nízke povedomie medzi ženami a mužmi o tom, ako rodové nerovnosti ovplyvňujú ich kažodenný život, ako aj nedostatočnú politickú vôľu prísnejšie uplatňovať existujúce domáce a európske nástroje v oblasti rodovej rovnosti. V súvislosti so Slovenskom správa konštatuje, že „prístup verejnosti k informáciám o rodovej rovnosti je nedostatočný a komplikovaný.“ Vládne internetové stránky ponúkajú len veľmi čiastkové a nesystematické informácie. Navyše, „vláda neiniciovala žiadnu kampaň zameranú na rodovú rovnosť, ani na zákaz diskriminácie na základe pohlavia a všetky kampane týkajúce sa zvýšenia povedomia o platových rozdieloch, zosúladenia pracovného a rodinného života či sexuálneho obťažovania organizovali mimovládne organizácie bez štátnej podpory.“ Aj tento záver opäť len potvrdzuje, že úlohu štátnych orgánov v rozsiahlej miere supluje práve mimovládny sektor. Posilniť inštitucionálny rámec Hlavné odporúčanie správy je v podstate výzvou vládam jednotlivých krajín, aby začali pravidelne monitorovať uplatňovanie princípov rovnakej práce za rovnakú mzdu vo verejnom i v súkromnom sektore a s výsledkami takéhoto monitoringu oboznamovali verejnosť. Ďalším odporúčaním je zavedenie rodovo rozlíšeného zberu štatistických údajov, bez ktorého je politika rodovej rovnosti len ťažko predstaviteľná. Nemalý význam má aj posilnenie inštitucionálneho rámca v záujme širšieho a dôslednejšieho presadzovania politiky rodovej rovnosti v nových členských krajinách únie, a na Slovensku zvlášť.