Slovenské právo a rasizmus

Základné práva občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, národnosť, náboženské vyznanie, sociálny status zaručuje Ústava SR prijatá v septembri 1992, ktorá zakazuje ich zvýhodňovanie alebo znevýhodňovanie z týchto dôvodov. Rovnako boli ustanovené práva pre členov všetkých národnostných a etnických menšín – na rozvíjanie vlastnej kultúry, rozširovanie a prijímanie informácií v ich materinskom jazyku, združovanie v národnostných združeniach, vzdelávanie vo svojom jazyku a podobne. Zatiaľ neexistujú nijaké samostatné právne predpisy pre problematiku rasovo a extrémisticky motivovaných trestných činov. Sú obsiahnuté iba v ustanoveniach Trestného zákona a niektorých nižších právnych normách. Spoločným znakom týchto trestných činov je motív konania, ktorým môže byť rasová, národnostná alebo náboženská nenávisť. V zmysle Trestného zákona ide o konanie podľa nasledovných ustanovení: § 196 Násilie proti skupine obyvateľova proti jednotlivcovi (1) Kto sa skupine obyvateľov vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Kto použije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi, alebo sa im vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu pre ich politické presvedčenie, národnosť, rasu, príslušnosť k etnickej skupine, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na dva roky. (3) Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie takého činu. Ide o vyhrážanie skupine aspoň troch osôb, ak je v ňom reč o usmrtení, akomkoľvek poškodení zdravia alebo spôsobení škody veľkého rozsahu, alebo priame použitie násilia voči skupine osôb, alebo jednotlivcovi, z dôvodu ich/jeho príslušnosti k určitej národnosti, rase, či pre ich politické presvedčenie alebo vyznanie. Násilím sa chápe najmä fyzický útok na telesnú integritu osoby alebo na vec. Trestná je aj samotná príprava na útok. § 198 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (1) Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo b) skupinu obyvateľov republiky pre vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. (2) Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami. Verejným hanobením, teda hrubo urážlivým znevážením niektorého národa, jeho jazyka, rasy alebo etnika môžu byť slovné alebo iné hanobiacie prejavy – napr. o nasadení náhubkov, imitovanie opíc, nadávanie do špinavých negrov a podobne. Ak niekto tento skutok spácha verejne pred viac ako dvoma osobami, prípadne prostredníctvom médií, letákov alebo iným spôsobom, hanobenie sa môže zlučovať aj s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcov. § 198 a Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (1) Kto verejne podnecuje k nenávisti k niektorému národu alebo rase, alebo etnickej skupine, alebo k obmedzovaniu práv a slobôd ich príslušníkov, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. (2) Rovnako sa potresce, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. Podnecovanie je prejav, ktorým sa vzbudzuje nenávisť k niektorému národu, rase, alebo k etniku alebo podnecuje konanie ďalších osôb, ktoré bude viesť k obmedzovaniu práv a slobôd ich príslušníkov. Môže byť vykonaný aj prostredníctvom média, napr. pokyn zamestnávateľa svojim zamestnancom nevpúšťať do podnikov Rómov alebo rozširovanie časopisov, ktoré vyvolávajú nenávisť, vytváranie internetových stránok s takýmto obsahom a podobne. Pri nenávisti treba zvážiť, či verejné podnecovanie nenapĺňa pojmové znaky spoločensky nebezpečnejšieho trestného činu podľa § 260 alebo § 261 Trestného zákona. § 219 ods. 2 písm. f) Vražda (1) Kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov. (2) Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 f) na inom pre jeho rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu vraždy, pričom motívom páchateľa je príslušnosť obete k určitej rase, etniku, národnosti, jej politické presvedčenie alebo vyznanie. § 221 ods. 2, písm. b) Ublíženie na zdraví Kto inému úmyselne ublíži na zdraví pre jeho politické presvedčenie, národnosť, rasu, príslušnosť k etnickej skupine, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až tri roky. Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví. Ublíženie na zdraví je taký stav (ochorenie, poranenie) , ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon zvyčajnej činnosti alebo má iný vplyv na spôsob života poškodeného a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanenchá trvalé následky. § 222 ods. 2, písm. b) Ťažké ublíženie na zdraví Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví pre jeho politické presvedčenie, národnosť, rasu, príslušnosť k etnickej skupine, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania, potresce sa odňatím slobody na 3 až 10 rokov. Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu úmyselného ťažkého ublíženia na zdraví. Ťažká ujma na zdraví je definovaná v § 89 ods. 6 T.Z. ako vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, pričom musí ísť o zmrzačenie, stratu alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, stratu alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu a podobne. Podmienkou trestnosti je, že čin bol spáchaný na inom pre jeho politické presvedčenie, národnosť, rasu, príslušnosť k etnickej skupine, vyznanie, alebo preto, že je bez vyznania. § 259 Genocídium (1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu a) uvedie príslušníkov takejto skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, b) vykoná opatrenia smerujúce k tomu, aby sa v takejto skupine bránilo rodeniu detí, c) násilne prevádza deti z jednej takejto skupiny do druhej alebo d) spôsobí príslušníkovi takejto skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom. (2) Rovnako sa potresce, kto sa na čine uvedenom v odseku 1 zúčastní. Páchatelia v tomto prípade chcú úplne alebo čiastočne zlikvidovať národnostnú, etnickú či náboženskú skupinu alebo skupinu rás ľudského rodu. § 260 Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov (1) Kto podporuje alebo propaguje hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú zášť, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. (2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným podobne účinným spôsobom, b) ak spácha taký čin ako člen organizovanej skupiny, alebo c) ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu. Tohto trestného činu sa dopúšťa ten, kto otvoreným alebo skrytým spôsobom, morálne alebo materiálne poskytuje podporu alebo propaguje organizácie, hnutia, združenia, ktorých cieľom je potláčanie práv a slobôd iných. Môže tak robiť verejnými vyhláseniami, ale aj tichou finančnou alebo morálnou podporou, umeleckými dielami, prevádzkovaním obchodu, ktorý poskytuje nákup fašistických alebo skinheadských insígnií a podobne. Ak k takémuto konaniu dochádza pomocou tlače, televízie a rozhlasu prípadne internetom, páchateľovi hrozí pre vyššiu spoločenskú nebezpečnosť vyššia sadzba odňatia slobody. § 261 (bez názvu – subsidiárny k § 260) Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260, verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu alebo iného podobného hnutia uvedeného v § 260, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Trestným činom sú tiež akékoľvek verejné prejavy pred viac ako dvoma osobami alebo prostredníctvom média či podobným spôsobom sympatie k fašizmu alebo hnutiu, ktoré hlása podobné myšlienky. Tieto prejavy môžu byť slovné, ale môže ísť aj o prejav gestikuláciou (napr. „hajlovanie“), oblečením (nosenie hákových krížov) či akýmkoľvek iným spôsobom, z ktorého je zjavný vnútorný postoj človeka. Slovenský parlament prijal 8. novembra 2001 novelu tohto ustanovenia týkajúcu sa popierania holokaustu – tzv. „Osvienčimskej lži“. Podľa tejto novely je trestné aj verejné popieranie, spochybňovanie alebo ospravedlňovanie zločinov spáchaných fašistickým režimom. (Dokončenie v budúcom čísle)