Slovenské európske dejiny

Vydavateľstvo Rak vydalo ďalšiu publikáciu zo svojej bohatej edície Pramene. Tentoraz ide o preklad spomienok uhorskej meštianky Heleny Kottanerovej na udalosti, vzťahujúce sa k búrlivému obdobiu uhorských dejín, súvisiacich so smrťou kráľa Albrechta Habsburského (1439) a s problematickým súbojom o nástupníctvo na uhorský trón medzi Ladislavom Pohrobkom, ktorého záujmy sa snažila so všetkých síl presadiť jeho matka kráľovná Alžbeta a Vladislavom Jagellovským, podporovaným časťou uhorskej šľachty. Pre zabezpečenie nárokov na trón dokonca prívrženci kráľovnej Alžbety ukradli svätoštefanskú korunu. Na krádež sa z poverenia svojej panej odhodlala Helena Kottannerová. Na rozdiel od viacerých stredovekých kronikárov bola Helena nielen očitou svedkyňou najdôležitejších udalostí, ale ich aj sama vytvárala, čo robí z niekoľkých stránok jej spomienok výnimočné dielo plné zaujímavých podrobností, ktoré dotvárajú obraz o mocenských pomeroch v Uhorsku tých čias.
Publikáciu z vydavateľstva Rak uvádza štúdia Daniely Dvořákovej, ktorá osvetľuje najvýznamnejšie udalosti tej doby a jej aktérov. Nasleduje preklad z nemeckého jazyka od Márie Papsonovej, spracovaný relatívne bohatým poznámkovým aparátom od D. Dvořákovej. V závere knihy si môže čitateľ nájsť aj itinerár kráľa Albrechta a kráľovnej Alžbety spracovaný najmä na základe listín, ktoré panovnícky pár vydal vo vlastnom mene.
Meno Heleny Kottannerovej je slovenskému čitateľovi v podstate neznáme, ale neprávom. Jej síce stručné, no na obsah veľmi bohaté spomienky, sú tou najlepšou sondou do života stredovekého človeka v centre diania. A hoci Helena Kottannerová bola Nemka a písala o Maďaroch, Čechoch či Poliakoch, jej príbeh je súčasťou slovenských dejín, a ako správne poznamenal v úvode knihy Pavel Dvořák, je „úžasné skonštatovať, že boli také časy, keď slovenské dejiny boli aj európske“.