Slovania, zmierme sa!

V piatok 9. apríla sme sa cez mobil zhovárali s priateľom, podnikateľom Eugenom Vorčákom z Oravskej Polhory. Medzi rečou sme spomínali naše obavy o to, ako sa v poľskom prostredí zbytočne sliní a vyťahuje protiruská karta. Aj prezident Lech Kaczyński vyžadoval od Moskvy opakované ospravedlnenia za udalosti v Katynskom lese a za mnohé iné príkoria, ktoré Rusi Poliakom spôsobili. Pravdaže, aj Ukrajinci, Bielorusi a Rusi by vedeli vymenovať historické fakty o utrpení, ktoré im napríklad v stredoveku spôsobili poľskí žoldnieri, vypálili a vyvraždili im celé osady. O vzájomných ukrutnostiach po októbri 1917 ani nehovoriac. V rozhovore som priateľovi naznačil, že nastal čas novej spolupráce slovanských národov, preto by sa mal prezident Kaczyński vo vzťahoch k Ruskej federácii nájsť primeranú mieru a pokúsiť sa správať rovnako uvážlivo ako štátnickejší premiér Donald Tusk. Neprešiel ani deň a v sobotu agentúry odvysielali správu, že poľský prezident a jeho lietadlo s najvýznamnejšími predstaviteľmi Poľska, ktorí leteli na spomienkovú omšu do Katynského lesa, pri smolenskom letisku havarovali! Slovanovi až zamrie srdce… Vyjadrujem bratskému poľskému národu hlbokú sústrasť. Viem, akú traumu v týchto dňoch prežívajú. Poľsku odišla podstatná časť schopnej a výkonnej politickej i armádnej elity. V tragédii sa však zjavil inšpiratívny detail, na ktorý ma upozornil Eugen Vorčák, keď sledoval priamy prenos z Katynského lesa Namiesto pietnej spomienky na smrť 20-tisíc poľských dôstojníkov, ktorých postrieľala sovietska tajná polícia, sa konala improvizovaná zádušná omša za čerstvých mŕtvych zo Smolenska. Uprostred pochmúrneho lesa sedel na malom stolci mladý kaplán. Ani nie biskup, ani nie arcibiskup, ale katolícky kaplán, ktorý azda najlepšie pochopil zmysel, a najmä vystihol poučenie z celej udalosti. Prihovoril sa k zúčastneným, ktorí tam stáli v pohnutí, týmito slovami: „Rozmýšľam nad tým, ako by sa, ak by bol teraz medzi nami, po tragédii, ktorá sa odohrala na letisku v Smolensku, zachoval Ježiš Kristus. A rozmýšľam, akoby k nám prehovoril… Verím, že poľským katolíkom a ruským pravoslávnym by povedal iba: Zmierte sa!“ Nepoznám meno toho mladého kňaza, ale podľa mňa vyslovil veľké proroctvo, ktoré ležalo zavesené medzi nebom a zemou. Akoby sám Boh Hromovládny Slovanom odkazoval: „Odložte staré spory a hádky, zmierte sa, a najmä spolupracujte!“ Na to isté som myslel v širších, svetových súvislostiach, keď som v televízii videl, ako dvaja mladí, vzdelaní a rozhľadení politici, prezidenti Ruskej federácie a Spojených štátov Dmitrij Medvedev a Barrack Obama podpisovali 8. apríla zmluvu o jadrovom odzbrojení . Počas tohto aktu sa na seba usmievali, žmurkali po sebe, ako dvaja nezbední školáci, ktorí síce tušia, aký významný dokument podpisujú, ale berú to bez stareckého pátosu. Lebo vzájomne malicherné výhrady a výčitky, na ktorých politici starci večne trvali, tento svet už vôbec nepotrebuje… Finančná kríza, ktorá prerástla do mravnej a hodnotovej, prinútila svetových politikov, aby zmenili svoje správanie aj konanie. Len pár pozostalých na Slovensku, spiatočníkov a podkupných štváčov ešte nepostrehlo, že svet sa vydal na cestu k vzájomnému rešpektu veľmocí. Kedysi, v roku 1961 vykročili podobným smerom John F. Kennedy s Nikitom Chruščovom a následne urobili pokus aj Michail S. Gorbačov s Ronaldom Reaganom. Naši mudrlanti však majú v hlave akýsi zotrvačník. Ale ten, ako to s obľubou vravieval minister kultúry, básnik Miroslav Válek, mával v hlave najmä istý ideologický tajomník úvé. Svet slovenských pozostalých sa rúca, ale oni ho ako Atlas zúfalo držia na vlastných pleciach. Ľutujem ich: je to strašná ťažoba! Tlačí k zemi a obmedzuje slobodne myslieť. Autor je spisovateľ a publicista