Slovan, to znie… hanebne

„Slovan, to znie hrdo…“ Tak naši národní bardi v 19. storočí prebúdzali národné povedomie našich predkov a pripomínali, že Slováci sú príslušníkmi veľkej rodiny slovanských národov s bohatou históriou. Veru, Slovania neraz dali svetu nahlas vedieť, že sú tu a treba s nimi počítať. Aj minulý a predminulý týždeň. Na futbalových štadiónoch. Ale tentoraz to hrdo neznelo ani trochu. Naši poľskí bratia to poriadne roztočili na Pobaltí. Možno sú v tom aj historické reminescencie, ale to, čo povystrájali fanúšikovia Legie Varšava vo Vilniuse prekračuje všetky pochopiteľné medze. Bezhraničné násilie, ničenie štadióna, krvavé zrážky nielen s inými fanúšikmi, ale aj s políciou. Fotografie pripomínajúce vojnový útok obleteli Európu a stali sa smutnou vizitkou poľského futbalu. Nič príjemné, ale tiež nič, čo by sme ešte nezažili. Mohlo sa to stať ojedinelou udalosťou, keby sa k svojím poľským bratom nepridali vandali z Bratislavy. Organizovaný vandalizmus O tom, čo vyviedli najskôr vo Švajčiarsku, ale najmä potom vo Viedni už denníky popísali dosť, nemá zmysel to opakovať. Čo však opakovať treba – a dôrazne – je, že sa to nestalo po prvý raz. Povedzme pravdu: nejde o futbalových fanúšikov ako takých, ide o fanúšikov Slovana. Ešte nikdy v ére samostatného Slovenska nám fanúšikovia iného klubu nenarobili takú medzinárodnú hanbu, ako teraz „rowdies“ z Tehelného poľa. A nebol to ojedinelý výstrelok. Doslova v posledných mesiacoch sa takto prezentovali niekoľkokrát, hoci zatiaľ „len“ na slovenských štadiónoch a v ich okolí. Opis udalostí vo Viedni dokazuje, že týmto ľuďom naozaj nejde o futbal. Novinári informovali, že slovanistickí vandali zaútočili na tamojších policajtov po tom, čo sa im nepodarilo vyprovokovať fanúšikov domáceho Rapidu. Najskôr sa pokúsili vyvolať bitku s nimi, kričali po nich, hádzali rôzne predmety, ale keďže boli v oddelenom sektore, nemohli zaútočiť priamo. Robili to počas zápasu, priamo počas hry, kedy navyše bratislavskí tím prehrával, takže potreboval divácku podporu. Lenže slovanistickí diváci vôbec nesledovali hru. Na to do Viedne zjavne neprišli. Reakcia na výtržníctvo však odhalila aj nebotyčný alibizmus hráčov a funkcionárov Slovana Bratislava. Opakovane týchto výtržníkov obhajovali a ospravedlňovali. Predovšetkým tvrdili, že ide len o jednotlivcov. A túto „zbraň“ vytiahli aj v tomto prípade. Lenže je zrejmé, že to nie je pravda. Nejde o jednotlivcov, ale dobre organizovanú skupinu. A navyše vôbec nie je taká malá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je to niekoľko desiatok násilníkov, ktorým nejde o futbal. Neobstojí ani zákulisné „ospravedlnenie“, že hráči jednoducho týchto ľudí potrebujú, lebo sú im tak oddaní, že za nimi všade cestujú. Ich vystrájanie ukazuje, že tímu vôbec nepomáhajú. Nesústreďujú sa totiž na hru, ani na povzbudzovanie. Keby si neprečítali noviny alebo nepozreli televízne spravodajstvo, možno by ani netušili, ako zápas ich tímu skončil. Napokon, o tom, že hráčom nepomáhajú svedčí aj zápas vo Viedni: Slovan ho prehral a práve v situácii, keď prehrával o dva góly sa „skalní“ vykašľali na hráčov a sústredili sa už len na násilie. Fanklub obhajuje neonacistov Fanúšikovské pozadie Slovana a jeho prepojenie priamo na funkcionárov a hráčov klubu sa ukázalo minulý týždeň v plnej nahote ešte z jedného dôvodu. Oficiálny fan klub pripravil párty, na ktorú pozýval na svojej internetovej stránke. Súčasťou zábavy bola aj nacistická a antisemitská hra, ktorá už v názve bola otvorene zameraná proti Židom. Na webe bola propagovaná minimálne dva týždne a nezmizla ani po tom, čo ju skritizovali novinári! Nezasiahlo dokonca ani vedenie klubu a jeho hovorca zareagoval až po udalostiach vo Viedni, ktoré sa už jednoducho nedali zamiesť pod koberec. Táto hra úplne jasne odhalila, že oficiálny fan klub Slovana vedú rasisti a neonacisti, navyše je zrejmé, že nejde o tupých „náckov“, lebo všetko píšu tak, aby to bolo tesne na hrane zákona. Takže je zrejmé, že im musí radiť niekto s právnickým vzdelaním. Lenže tu nejde o zákony, tu ide o skutočnosť a v skutočnosti to sú rasisti a neonacisti. Veď si len spomeňte na transparent pripomínajúci narodeniny Adolfa Hitlera v slovanistickom sektore na ligovom zápase v Senci. Je úplne zrejmé, čo sú to za ľudia: Slovan je jediný z väčších európskych klubov (hoci nie súčasnosťou, tak povesťou a históriou určite), ktorého vedenie fan klubu sa pred verejnosťou utajuje a vystupuje len pod prezývkami. Prečo asi? Čo títo ľudia robia, čo majú na svedomí, že musia utajovať svoju skutočnú identitu? Prichádza vám na um niečo iné, než to, že asi páchajú trestnú činnosť a porušujú zákony? A teraz je tiež úplne zrejmé, že títo ľudia si to všetko tak dlho dovoľujú preto, lebo cítia podporu zo strany klubu, jeho vedenia, ale aj hráčov. Hovorca Martin Urmanič minulý týždeň vyhlásil, že stačilo, že antisemitská hra zmizla z internetovej stránky a funkcionári i s niektorými hráčmi prídu na stretnutie fan klubu. Po tom všetkom čo sa udialo, stačí bezvýznamné gesto, aby sa z „nezodpovedných jednotlivcov“ stali „dobrí chlapci“. Oficiálny Slovan tak dáva jasne najavo, že mu nemorálne pôsobenie jeho nacistických a násilníckych fanúšikov v skutočnosti vôbec neprekáža. Vizitka Slovákov v Rakúsku Výsledkom takéhoto postoja nemôže byť nič iné, len povzbudenie výtržníkov na ďalšie vyčíňanie. Kto by ešte pred rokom povedal, že si dovolia beztrestne oslavovať narodeniny Adolfa Hitlera priamo počas ligového zápasu? Nikto. No dnes to je už realita. A urobili to beztrestne, lebo polícia, ani klub doteraz nikoho nepotrestali. Majitelia oznámili, že po udalostiach vo Viedni chcú získať policajný videozáznam, aby identifikovali výtržníkov a potom im zakázali vstup na štadión. Prečo ten istý postup nezvolili po incidente s Hitlerovským transparentom? Lebo propagácia nacizmu im neprekáža? Aspoň nie natoľko, aby prišli o (neonacistických) fanúšikov? Veď ide len „o jednotlivcov“, tak aký problém? Majitelia asi začnú robiť poriadky. Doteraz ich to netrápilo, lenže teraz už ide o ich peniaze. Tresty celkom určite poriadne načrú do sponzorskej pokladne. Pokuta, príkaz hrať pred zatvoreným štadiónom, prípadne príkaz hrať domáce zápasy na cudzom ihrisku, ktoré si treba prenajať – to všetko budú nemalé výdavky, ktoré pôjdu do miliónov. Je hanebné, že konať ich prinútili až finančné straty a nie bolesť tých, ktorých slovanistickí fanúšikovia zbili, alebo propagácia nacizmu a rasizmus. Keby tvrdo a nekompromisne zasiahli už pri týchto počiatočných výčinoch, k tým terajším by nikdy nemuselo dôjsť. Najhoršie však je, že vandalizmus a násilie, ktoré „rowdies“ Slovana predviedli vo Viedni zasiahne negatívne celé Slovensko a každého Slováka. Netreba dlho uvažovať, aby bolo jasné, čo si po tomto zápase myslia Viedenčania a vôbec všetci Rakúšania o Slovákoch. Pritom nielen geograficky, ale aj geopoliticky ide o našich najbližších „západných“ susedov. A na spoluprácu s nimi sme odkázaní, či sa nám to páči, alebo nie. Po takýchto skúsenostiach sa však naozaj nemôžeme čudovať, ak sa Rakúšania pokúšajú oddialiť bezhraničnú integráciu so Slovenskom. Ktorého Viedenčana poteší, že vandali z Bratislavy k nim budú od januára chodiť bez toho, aby ich na hranici niekto aspoň skontroloval? Ktorého Bratislavčana by to potešilo, keby to bolo naopak? Odraz korupcie Futbal už dávno nie je len šport. Je to silný činiteľ, ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť, svet médií, svet biznisu, aj svet politiky. A to i medzinárodnej. A ak je stav futbalu zrkadlom stavu celej spoločnosti – aspoň v krajinách, kde je tak populárnym a často i prestížnym športom ako u nás – tak stav slovenského futbalu je desivou správou o Slovensku. Ťažko čakať od skorumpovaných funkcionárov a korumpujúcich majiteľov, že začnú robiť poriadky aspoň s nedisciplinovanými fanúšikmi, keď pre nich samých disciplína a dodržiavanie pravidiel (vrátane zákonov) nič neznamená. „A keď zaznie Slovan, nech sa ti ozve človek,“ píše klasik. Po uplynulých dvoch týždňoch by sme sa všetci slušní Slovania (a slušní Slovanisti, ak takí ešte sú) mali len potichu modliť, aby „Slovan“ nikde (najmä) na Západe radšej nezaznelo. Lebo to, čo by sa potom ozvalo, by sa nám vôbec nepáčilo. Autor je stály spolupracovník Slova