V Nemecku práve vychádza nový román Inga Schulza Adam a Evelyn (Adam und Evelyn), príbeh páru z Východného Nemecka z roku 1989. Ingo Schulz sa narodil v roku 1962 v Drážďanoch, pracoval ako dramaturg a novinár, niekoľko rokov strávil v Rusku. Od deväťdesiatych rokov minulého storočiažije v Berlíne ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Román Adam a Evelyn vychádza v Berlin Verlag a my pri tejto príležitosti preberáme rozhovor s autorom zverejnený pôvodne na www.derstandard.at Román opisuje leto pred revolúciou v Nemecku. Pár z Východného Nemecka, Adam a Evelyn, musia počas dovolenky na Balatone náhle urobiť niekoľko dôležitých rozhodnutí. Maďarsko totiž otvorilo hranice. – A práve tu sa zrazu naskytla príležitosť vybrať si medzi východom a západom. Táto možnosť predtým v tejto forme neexistovala, a krátko na to mala znova prestať existovať. Vzniká tu pokušenie, tento medzistav o niečo predĺžiť, neskončiť dovolenku. Pri písaní som dúfal, že kniha ľuďom zo západu aj z východu druhú stranu trochu priblíži. A že bude zrejmé, že „západniar“ v roku 1989 bol kýmsi celkom iným ako „západniar“ dnes. Nádeje, ale aj neuveriteľné možnosti, ktoré sa vtedy naskytovali, sme už dávno potlačili. Názov „Adam a Evelyn“ odkazuje na prvotný hriech. Vo vašej knihe je veľa odkazov na biblickú legendu. Kde vnímate spojenie medzi svojím príbehom a vyhnaním z raja vy? – Takéto motívy majú aj svoj vlastný život, všetky významy nemôžu byť jasné ani mne samému. Už biblický príbeh je ambivalentný, nad jeho protirečeniami si ľudia už dlho lámu hlavy. Bez Adama a Evy by nebolo Krista, tak, ako by bez pádu Tróje nebolo Ríma. Nádej, že existuje lepší život, večné šťastie, „iný svet“ a nesmrteľnosť, to všetko patrí k ľudstvu. Berlínsky múr vnášal toto rozdelenie na „náš“ a „iný“ svet do každodenného života. Ide o to vybrať si, zvážiť, rozhodnúť sa, konať. Práve na takýchto zlomových miestach, na hraniciach, sa človek o sebe a o svete dozvie viac, a to aj vtedy, keď sa obraz tohto obdobia s každou novou skúsenosťou mení. Adam je krajčír. Život vo Východnom Nemecku prijal a prispôsobil sa mu. Znamená preňho revolúcia vyhnanie z raja? – Východ sa vždy asociuje s neslobodou, a je nepopierateľné, že Berlínsky múr robil Východné Nemecko neprijateľným. Adam však čoskoro prichádza na to, že na východe existovali slobody, o ktorých ani poriadne nevedel, lebo mu chýbala možnosť porovnania. Peniaze nehrali veľkú úlohu, prinajmenšom nie pri výbere povolania, človek sa mohol sústrediť na iné veci. Chýbal existenčný boj. Adamovi sa prostredníctvom krajčírstva podarilo stať sa nezávislým; je suverénny. Pre neho má práca v sebe čosi vysoko erotické. Robí ženy peknými, a sám sa potom kochá ich krásou. Na západe sa z práce stane len prostriedok na získanie peňazí. Vidí však, že moment, keď sa musel rozhodnúť, tento vývin len zrýchlilo. Na knihe je príjemné, že v nej neexistuje nijaký spolupracovník Štátnej bezpečnosti, ktorého by v priebehu deja odhalili. V nemeckej verejnoprávnej televízii sa z tejto postavy stala unavujúca šablóna. – Zvyčajne to počujem ako výčitku. Pritom sú to presne tieto očakávania a podozrenia, ktoré Štátnu bezpečnosť stále udržujú pri živote. Kniha pozostáva hlavne z dialógov. Prečo? – Kniha sa začína Adamom, mení sa potom takmer na scenár, a končí sa Evelyn. Tento pohyb som považoval za dôležitý. Keď sa dlhé pasáže dialógov začínajú, nahromadilo sa už toľko kritickej masy, že musí nastať výbuch, hádka. Tento opis sa obmedzuje na to najnutnejšie, len na úvod do scény. Inak to ani nešlo. Explózia nedáva priestor a čas na nič iné. Z románu vyžaruje čerstvá sviežosť. Našli ste po epose Nové životy (Neue Leben), na ktorom ste pracovali sedem rokov, radosť v ľahkosti? – Keď niekto siahne po jednej z mojich kníh, mal by z nej mať pôžitok, aj keby to bola prvá kniha, ktorú v živote číta. Kto však toho v živote prečítal viac, objaví v nej, samozrejme, aj iné dimenzie. O Adamovi a Eve počul niečo vlastne už každý. Napriek tomu som považoval za dôležité biblický text do nej zahrnúť. Mne samému nebolo dovtedy jasné, že v príbehu o prvotnom hriechu nešlo len o poznanie, ale aj o večný život. My ľudia sme vykázaní z raja, aby sme nejedli ešte aj zo stromu poznania, lebo to by sme boli už celkom ako Boh. Táto otázka je v knihe veľmi dôležitá. Existujú predsa tézy, ktoré treba brať vážne, podľa ktorých len otázkou času, kedy sa budeme musieť vyrovnať so smrteľnosťou. Jediné potešiteľné na smrti je, že neminie nikoho z nás. Ak to však jedného dňa prestane platiť, čo potom? Zdroj: www.derstandard.at Preložila Svetlana Žuchová
