V boji proti ilegálnemu obchodu s diamantmi predstavuje Slovensko slabý článok nielen svojím vlažným prístupom ku Kimberleyskému procesu, ale i nedostatočnými technickými kapacitami. Štatistiky síce dokazujú, že naozaj nepatríme medzi najväčších hráčov v diamantovom obchode, no evidujú len jeho legálnu časť. Podľa Franka de Meyera, ktorý pôsobí na belgickom ministerstve pre ekonomiku ako riaditeľ zodpovedný za implementáciu Kimberleyského procesu, je na Slovensku situácia podobná ako v Česku. Dovoz výrazne prevyšuje vývoz, no nik sa neodváži odhadnúť, koľko diamantov sa podarí prepašovať kuriérom. Analýza Interpolu hovorí o desiatkach pokusov o dovoz zásielok surových diamantov. Ich hmotnosť sa pohybovala až v niekoľkokilogramových hodnotách, deklarovaná cena bola len pár tisíc eur. Na burze v Antverpách by to boli stovky miliónov eur. Slovensko sa svojou geografickou polohou uprostred Európy stáva prirodzenou destináciou pašerákov. Pomáha tomu i deravá legislatíva. Frank de Meyere v tejto súvislosti konštatoval: „Vyšetrovanie belgickej spravodajskej služby odhalilo, že asi 30 percent zo všetkých diamantov obchodovaných na burze v Antverpách pochádza z pašeráckych a kriminálnych zdrojov.“ Podľa zistenia belgickej rozviedky 15 až 20 percent z nich prejde územím Slovenska. Colné riaditeľstvo SR však vyhlasuje, že v období od 1. januára 1999 do 31. októbra 2002 nezaznamenalo ani jeden nelegálny dovoz alebo vývoz diamantov. Obchodník môže veľmi ľahko podvádzať pri deklarácii tovaru, pretože nijaký predpis neupravuje minimálnu dovoznú cenu. V kuloároch generálneho riaditeľstva EÚ pre vonkajšie ekonomické vzťahy sa podľa našich informácií dokonca hovorí o prípade, keď bolo privezené veľké množstvo diamantov s deklarovanou cenou len niekoľko tisíc korún.
