Slabé výhovorky

Snahy o účinnejšiu ochranu prírody často narážajú na argument ceny. Nemôžeme si dovoliť prísnejšie emisné limity, nemôžeme viac ochraňovať rastlinné či živočíšne druhy, nemôžeme účinnejšie zabraňovať znečisteniu pôdy či vody… Súčasná finančná kríza však ukázala, že dostupnosť prostriedkov je vecou politickej vôle. Suma len o niečo vyššia než tá, ktorú minulý týždeň sľúbili rôzne vlády na záchranu bankového sektora, by dokázala vyriešiť mnoho zásadných environmentálnych problémov. Bohužiaľ, rozhodovatelia a verejnosť sa ešte stále nenaučili, že investície do ochrany prírody nie sú otravná povinnosť, ale faktor, ktorý podstatne rozhodne o budúcnosti ľudstva. Minulý týždeň vlády sľúbili finančnému sektoru pomoc vo výške dvoch až štyroch biliónov dolárov. Čo by sme si za túto sumu mohli „dovoliť“, ak by sme ju vynaložili na ochranu prírody? Britský denník Guardian zhrnul odporúčania a predpovede niekoľkých štúdií podstatného významu vydaných výskumnými tímami a medzinárodnými organizáciami. Vážnu diskusiu o klimatických zmenách a potrebe zabrzdiť ich, či aspoň zmierniť následky, v Európe vyvolala Sternova správa z jesene 2005. Tá odhaduje, že redukcia emisií skleníkových plynov na úroveň, pri ktorej by sme ešte dokázali zabrániť najhorším dôsledkom klimatických zmien, by stála ročne asi 540 miliárd dolárov – teda pol bilióna. Ak však nebudeme robiť nič alebo budeme konať pomaly, škody spôsobené následkami klimatických zmien nás budú stáť bilióny dolárov ročne. Ďalšia štúdia, ktorú spracúva tím vedený ekonómom Deutsche Bank Pavanom Sukhdevom, hodnotí náklady a výnosy investícií do ochrany prírody. Logika ich výskumu je jednoduchá – zdravý ekosystém dokáže poskytovať „zadarmo“ niektoré dôležité služby, ako je zachytávanie emisií CO2, poskytovanie dostatku pitnej vody, ochrana pôdy pred eróziou, regulácia vodných tokov a pod. Pri jeho narušení však musí ľudstvo hľadať iné spôsoby, ako tieto služby realizovať (napríklad priemyselným zachytávaním uhlíka, čistením / odsoľňovaním vody, umelou reguláciou riek a pod.) alebo znášať následky v podobne katastrof (povodne, zosuny pôdy), či dopadov na zdravie človeka. V oboch prípadoch to znamená náklady. Podľa Sukhdeva si ochrana lesov, hôr, riek či morí vyžiadala 45 miliárd dolárov ročne – teda 0,045 bilióna dolárov. Náklady, ktoré prináša ročne už dnes znečistenie prírody, sú dva až päť biliónov dolárov. Ak by sa ľudstvo preorientovalo na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, mohlo by tým výrazne prispieť k ďalšiemu rastu emisií skleníkových plynov. Jeffery Greenblatt, ktorý vedie energetický a klimatický projekt firmy Google, tvrdí, že Spojené štáty potrebujú na odstavenie všetkých elektrární na uhlie a ropné produkty, a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi investície 4,4 bilióna dolárov, rozložené na 30 rokov. Svetové emisie CO2 by klesli o 20 percent. Podobná konverzia na „nízkouhlíkovú ekonomiku“ môže prebehnúť aj v Európe. Podľa medzinárodnej charitatívnej organizácie WaterAid by poskytnutie zdravotne nezávadnej vody a kanalizácie pre 2,5 miliardy ľudí, ktoré k nim dnes nemajú prístup, stálo asi 37,5 miliardy libier. Približne toľko poskytla britská vláda minulý týždeň v pondelok na pomoc trom najväčším bankám. Začiatkom tohto roku vyhlásil Jacques Diouf, šéf FAO, že asi 30 miliárd dolárov ročne by bolo možné poskytnúť potravu 862 miliónom ľudí, ktorí v súčasnosti hladujú. Hroziace následky finančnej krízy, ktoré svetové vlády odvracajú biliónmi dolárov, nie sú ničím v porovnaní s následkami blížiacej sa environmentálnej krízy. Výhovorky o nedostatku peňazí sú len dôkazom krátkozrakosti či cynizmu. Autor je publicista