Skutočné záujmy za privatizáciou letísk

Privatizácia dvoch slovenských letísk je exemplárnym príkladom, ako trestuhodne Dzurindova vláda rozpredáva strategický štátny majetok. Konečné rozhodnutie chce navyše prijať neférovým spôsobom, porušujúc pravidlá, ktoré ministerstvo dopravy na začiatku tendra samo stanovilo. A najhoršie je, že vôbec privatizuje v oblasti, ktorá sa dotýka národno-štátneho záujmu a je strategická pre rozvoj Slovenska a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti. Aj keby parlament uznesenie prijal, nebolo by pre vládu záväzné. Na skutočne efektívne zamedzenie privatizácie budeme musieť v NR SR pristúpiť k účinnejším formám a využiť aj ďalšie možnosti, ktoré nám dáva ústava a príslušné zákony. V rozpore s vlastnou stratégiou Postup, zatajovanie dôležitých skutočností, ignorovanie odborných stanovísk a nejasnosti pri tejto privatizácii sú vážnym problémom. Chcem však poukázať na vážnejší problém v privatizácii leteckej dopravy a v privatizácii ako takej. Tým je národný a štátny záujem Slovenskej republiky a ohrozenie jej strategického záujmu a konkurencieschopnosti. Vychádzam z vládnej stratégie Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015. Podľa nej je dopravná politika špecifickou formou presadzovania národných záujmov v oblasti rozvoja spoločnosti. Zdôrazňuje, že smerovanie dopravnej politiky má odrážať národné špecifiká so zvýraznením samostatnosti a nezávislosti dopravnej politiky ako prejavu štátnej suverenity SR. To, čo vláda teraz robí, je v diametrálnom rozpore s uvedenou zásadou. Privatizácia letísk tak, ako je pripravovaná, znamená doslova sabotáž v Slovenskej republike a ohrozenie jej strategických záujmov. Ako chce štát zabezpečiť strategickú úlohu v oblasti dopravných služieb so zahraničím a prispievať k spoločenskému a ekonomickému rozvoju štátu, keď sa privatizáciou letísk vzdáva 66 percent svojich akcií, stratí majoritu, a teda nebude mať vplyv na ďalší vývoj v oblasti leteckej dopravy? Vyjadrenie poradcu ministra dopravy, že ministerstvo odporúča predať 66 percent akcií, lebo si chce ponechať kontrolný balík akcií vo výške 34 percent, je dôkazom absurdnosti tejto privatizácie od samého začiatku. Privatizácia ožobračuje Slovensko sa počas pôsobenia Mikuláša Dzurindu na poste premiéra prihlásilo k tzv. Lisabonskej stratégii EÚ, ktorej cieľom je v priebehu dekády vybudovať na starom kontinente najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku. Jej cieľom je aj vyriešenie nezamestnanosti. Ako vláda plní tieto zámery? Najlepšou odpoveďou sú posledné zistenia Eurostatu, ktorým sa zoširoka venovali aj slovenské médiá. Na šokujúci odkaz EÚ „Slováci, ste najchudobnejší!“, premiér Dzurinda mlčí. Vláda zlyhala. Vidí iba úzke skupinové záujmy, vysoké zisky pre seba, ignoruje potreby občanov a prejavuje úplný nezáujem o chudobných, ktorí potrebujú jej pomoc. Sociálna situácia na Slovensku je taká vážna, že sa k nej vyjadrila aj cirkev. Vo svojej naliehavej výzve sa katolícki biskupi obrátili na tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, aby svojimi rozhodnutiami napomáhali vytváraniu solidárnej spoločnosti. Výzva, aby nik na našich uliciach nemrzol a nehladoval, žiadna rodina nebola bez prístrešia a tepla a aby ani jeden chorý nezostal bez pomoci, je adresovaná vládnej koalícii – to vy nesiete politickú zodpovednosť! Súhlasím s argumentmi biskupov. Vláda má povinnosť zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, dôstojnú životnú úroveň občanov a lepšiu kvalitu života. Toto je iba zdanlivé odbočenie od témy. Tieto údaje neuvádzam v súvislosti s privatizáciou samotných letísk, ale s privatizáciou ako takou. Sú totiž ďalším dôkazom toho, že sociálna a ekonomická situácia väčšiny obyvateľov Slovenska je zlá, pre mnohých horšia ako v minulosti, hoci podľa všetkých ponovembrových pravicových politikov sa privatizácia mala stať motorom ekonomického rozvoja Slovenska. Premrhané miliardy V roku 1989 dosahoval majetok na Slovensku celkovú účtovnú hodnotu 1 030 miliárd Kčs. Vlády po roku 1989 a najmä vlády M. Dzurindu z toho sprivatizovali majetok za takmer 700 miliárd. Štátny dlh dnešným kurzom predstavuje sumu asi 820 miliárd korún. Ak odpočítam dlh, ktorý sme zdedili pri vzniku SR (100 miliárd), tak ponovembrové vlády dokázali za 13 rokov samostatného Slovenska zvýšiť zadĺženie o vyše 700 miliárd. Ak zrátam príjmy z privatizácie a štátny dlh, dostanem sumu 1 400 miliárd. To je úžasný ekonomický potenciál, ktorý vláda doslova premrhala. Navyše je privatizácia hlavným zdrojom chudoby občanov a ich ožobračovania. Výsledkom je ekonomický, sociálny a morálny úpadok spoločnosti. Preto zásadne odmietam privatizáciu tak, ako je uskutočňovaná. Odmietam privatizáciu podnikov, ktoré majú na trhu postavenie prirodzeného monopolu. Viackrát som upozorňoval ministra dopravy, že vyspelé štáty, napríklad Veľká Británia, už raz privatizovanú dopravu znovu zoštátnili. Ale arogancia ministra Prokopoviča nemá medze. Pred časom trestuhodne dovolil, aby rakúske Austrian Airlines ovládli slovenského prepravcu bez súťaže. Podľa neho bola skrytá privatizácia Slovenských aerolínií nevyhnutná, lebo zabránila ich bankrotu. Lenže majoritu v tomto podniku mal štát a on ako minister mal minimálne dve možnosti: vymenovať manažment, ktorý je schopný efektívne a so ziskom aerolínie riadiť, alebo odstúpiť. Ako je však zvykom v tejto vládnej koalícii, diletantstvo bolo povýšené na metódu riadenia. Ďalší súkromný monopol Za jedno z kritérií pri privatizácii letísk vláda určila preukázanie finančnej spôsobilosti záujemcu kryť rozvojový plán v horizonte 5 až 15 rokov. Takže po 15 rokoch je otvorená cesta na likvidáciu letiska a leteckej dopravy. Zo strategického celospoločenského hľadiska je to neprijateľné. Dokonca to hraničí s trestným činom poškodzovania štátu. Slovensko sa počas jednej generácie môže dostať na úroveň banánových republík. Favorizované konzorcium dokonca v ponuke nedodržalo ani túto minimálnu lehotu a uviedlo plán rozvoja iba do roku 2010. Nepochopiteľný je aj zámer predať obidve letiská jednému investorovi. V koncepcii privatizácie letísk sa píše: „Berúc do úvahy privatizáciu letiska Budapešť, ktorá sa koná približne v rovnakom čase, je dosť nepravdepodobné, že samostatná privatizácia košického letiska bude v tejto konkurencii úspešná.“ Pritom iba vlani sa počet cestujúcich na košickom letisku zvýšil o takmer 17 percent, pričom najväčší podiel na preprave cestujúcich mala medzinárodná preprava, ktorej podiel sa vyšplhal na 74 percent. Vnútroštátna preprava rástla o 78 percent. Základné imanie pri založení spoločnosti Letisko Košice – Airport Košice, a. s. bolo vo výške 1,752 mld. Sk a v júni vlani ho vláda zvýšila. Celková hodnota vkladaného majetku prevyšuje 540 miliónov. Dajte si sami odpoveď na otázku, čo je skutočným záujmom vlády, ktorá chce silou-mocou netransparentne predať obe letiská jedinému majiteľovi. Zastavte to! Riešenie, ktoré uplynulý týždeň prijala koalícia pod tlakom opozície a verejnosti, je pochybné a popiera kritériá, ktoré boli stanovené na začiatku tendra. Vyjadrenie premiéra, že „sa nedá uprieť, že ponuky obidvoch prvých uchádzačov sa dajú prezentovať ako pomerne vyrovnané, kto ponúkne viac, ten sa stane víťazom,“ je potvrdením chyby v procese privatizácie letísk. Nakoniec aj predseda parlamentu hovoril o riešení „pre prípady, aké sa vyskytli pri privatizácii bratislavského a košického letiska“. V súčasnej situácii návrh koalície typu „väčší berie“ znamená ďalšie pochybnosti o profesionálnom postupe pri privatizácii letísk a o výbere víťaza. Znamená porušenie podmienok privatizácie a je zrkadlom morálnej biedy vládnucich koaličných strán. Ak by vláda chcela byť seriózna, zodpovedná voči prípadným privatizérom, ale najmä voči občanom Slovenskej republiky, tak privatizáciu oboch letísk by okamžite zastavila. Autor je poslanec NR SR za KSS