Bratislavské letisko sa v posledných rokoch stalo obeťou záujmovej a ideologickej vojny. Na jednej strane stoja zástancovia štátneho vlastníctva, na strane druhej stúpenci všemocného Trhu. Druhá Dzurindova vláda pôvodne pripravila návrh na privatizáciu tohto najväčšieho slovenského letiska, zámer však v hodine dvanástej zastavila Ficova vláda. Dnes je otázka čo s bratislavským letiskom opäť na programe dňa. V návrhu, ktorý prišiel na rokovanie vlády, sa už však nepočíta s privatizáciou, ale s prenájmom. Na prvý pohľad to vyzerá ako fantastický plán – letisko ostane v rukách štátu, bude sa rozvíjať, dokonca budú z neho plynúť pravidelné príjmy. Realita môže byť však úplne iná.
Dlhodobý prenájom je oveľa výhodnejší pre súkromného investora ako pre štát. Dokonca nevýhodnejší aj ako privatizácia. Tzv. strategický partner bude na začiatku ušetrený počiatočnej investície vo forme platby za kúpu. Investor síce podľa návrhu ministerstva dopravy bude povinný preinvestovať určité prostriedky do údržby letiska a opráv, tie by však musel vynaložiť tak či tak. Či už ako nájomca alebo ako vlastník.
Prenájom je pre štát nevýhodný aj z ďalšieho hľadiska. Namiesto toho, aby jednorazovo pritiekla do štátneho rozpočtu relatívne veľká suma (konzorcium TwoOne pôvodne malo zaplatiť 7,9 mld. korún), budú pritekať len malé čiastky. Ak by štát investoval získané prostriedky napríklad na stavbu diaľnic, bolo by to oveľa efektívnejšie. S takouto alternatívou však neuvažuje ani minister dopravy Ján Fígeľ. Otázka prečo? vytvára veľký priestor na množstvo odpovedí a špekulácií.
Prenájom so sebou nesie aj ďalšie riziká. Čo sa stane ak investor nesplní požiadavku investovať do letiska? Bude mu vypovedaná zmluva? Alebo ak príde ďalšia kríza a letisko prestane byť rentabilné? Dostane nájomca zľavu? Alebo vráti letisko štátu? Otáznikov a rizík je výrazne viac ako odpovedí a istôt. O tom, že privatizácia letiska nemusí byť taká výhodná, ako sa pôvodne uvažovalo, svedčí košické letisko. To stráca nielen cestujúcich, ale aj partnerov. Ceny pre dopravcov sú najvyššie na Slovensku.
Že bratislavské letisko potrebuje finančnú injekciu, o tom nieto pochýb. Stav, v ktorom sa teraz nachádza, však vo veľkej miere odráža spôsob riadenia a uvažovania manažmentu a politických elít. Doterajší správcovia (bez ohľadu na vládu) k nemu pristupovali ako k firme, ktorá je skôr či neskôr odsúdená na likvidáciu (alebo predaj) a dovtedy je potrebné z nej vycucať maximum. Výsledkom toho je skrytá privatizácia (oficiálne sa to nazýva dlhodobý prenájom) všetkého, čo letisku prináša zisk – parkovisko, hangáre či kaviarne. Odpredané boli aj pozemky pri letisku, ktoré sú základom pre ďalšie rozširovanie aktivít. Štátu ostali najmä tie strediská, ktoré vyžadujú viac výdavkov ako prinášajú príjmov. Nehovoriac o tom, že manažment letiska bezprecedentne toleroval rôznym podnikateľským skupinám neplatenie záväzkov, prípadne im umožňoval lietanie zadarmo – Veteškove Slovenské aerolínie, Poórove DanubeWings a VIP Wings, Air Slovakia, SkyEurope Airlines atď. Ak spomíname Vladimíra Poóra, letisko si od neho dokonca objednalo napríklad daňové a účtovné poradenstvo.
Všetky tieto fakty nasvedčujú tomu, že letisko aj v rukách štátu by mohlo efektívne fungovať, nebyť toho, akým spôsobom bolo a je riadené. Čarovné zaklínadlo, že štát je zlý manažér, však zvyčajne hovoria práve tí, ktorí štát riadia. Bratislavské letisko tomu nie je výnimkou.
