Skúsenosti z uplynulého desaťročia naznačujú, že popri manažéroch a podvodníkoch rozličného druhu sa u nás najlepšie darí právnikom a ekonómom. Tí totiž dokážu získať peniaze všade, ako Kristus vodu zo skaly. A keď sa právnici s ekonómami spoja, zo dňa na deň tu máme zákony, o akých nechyroval ani vodca Húnov Attila. Pravda, znalci paragrafov majú o čosi silnejšiu základňu ako ekonómovia, pretože sa už pomaly ale isto môžu opierať o latentné úsilie o aproximáciu s európskymi normami, kým ekonómovia sú nútení tápať, lebo hromadiť kapitál tam, kde žiadny nie je, by nedokázal ani veľmajster mágie. Práve preto sa nazdávam, že ekonomické vzdelávanie budúcich strýkov Držgrošov z Káčerova sa u nás uberá celkom nesprávnym smerom. Štúdium je príliš zložité, členité a neprehľadné, veď v našom štátnom účtovníctve vlastne existujú len dve položky: „musí dať“ a „okamžite navaľ!“.
Moderná doba si vyžaduje celkom nový prístup k ekonomickým pojmom. Dajaká tá pôžička stand by, či crossdeafault už nikoho neohúria. Vzhľadom na realitu navrhujem zaviesť niekoľko zbrusu nových termínov, ktoré síce naše peňaženky neobohatia, ale u dôverčivých občanov privodia aspoň zdanie, že finančne trpia v záujme dobrej veci, čo im budúce generácie nikdy nezabudnú (alebo neodpustia). Napríklad ekonomický termín nulová akomodácia by znamenal zaostrovanie zraku na dno štátnej pokladne, transformácia sínusoidného rozpočtu by sa dala vysvetliť ako trvalý jav, keď jedna skupina ľudí hromadí hmotné statky, kým zvyšok je trvalo hlboko pod nulou, kryptogénna ekonomika krytá zákonovou melanžou by označovala jav, keď sa za stenou miešaniny hlúpych zákonov dejú finančné transakcie nepostihnuteľné ľudským okom, finančná otoskopia by bolo súdne vyšetrovanie jednotlivcov, ktorí sa tvária, ako by boli hluchí k neustálemu volaniu, že vláda a parlament nemajú na trináste a štrnáste platy, a pod pojmom generačná nedostatočnosť by sa skrývala neschopnosť mladých ľudí uživiť starú vládu. U obyčajných, napriek úsiliu vládnych orgánov ešte stále pracujúcich občanov, by sa namiesto slovka plat používala skratka UPPĽD – uznávací poplatok za poníženie ľudskej dôstojnosti. No a pre na milosť odkázaných ostatných občanov, ktorých počet sa neustále zvyšuje, by sa zaviedol namiesto slovka príjem oveľa výstižnejší a exoticky znejúci termín clochards ticket, teda žobračenka.
Vzhľadom na to, že týchto pár odborných termínov si ľahko osvojí aj cvičená opica, mali by budúci členovia vlády, najmä tí, ktorí prichádzajú až trestuhodne často do kontaktu s ekonomickou krajiny, prísny zákaz štúdia na vysokých školách. Je to priveľmi nákladné a, ako ukazuje prax, úplne zbytočné (Jánošík tiež nemal dokončenú vysokú školu, a ako vedel šklbať!). Naopak, vysoké školy ekonomického smeru by svoje brány doširoka otvorili nezamestnaným a námezdne pracujúcim, ktorí by tu získavali vedomosti a zručnosť v odbore ako sa plaziť od podpory k podpore. Telesnú výchovu by vyučoval klokan, ktorý najlepšie vie, ako sa skáče s prázdnym vreckom. Profesorský zbor by potom, samozrejme, tvorili askéti, žiaci Mahátmu Gándhího a žobraví mnísi s niekoľkoročnou praxou.
