Dnes mi poslal môj dobrý priateľ Paľko Koncoš mail, ktorý ma nemohol nenaštartovať. V prílohe mi poslal vyjadrenie Borisa Filana k súčasným médiám i k tým, ktorí ich obsah vytvárajú. Pre ilustráciu časť jeho vyjadrenia citujem:
„Raz sa budeme prepadať od hanby, keď si spomenieme na to, čo sme pozerali, čo sme čítali, čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom, televíziám, ktoré sú žumpou plnou zvratkov a výkalov. Budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupákov sme považovali za celebrity.“
Neviem, či to skutočne pán Filan napísal, ale každý aspoň triezvo uvažujúci človek musí takýmto vyjadreniam zatlieskať. A určite by sa takéto hodnotenie hodilo aj na iné sféry nášho spoločenského a politického života.
Tak prečo ma to vlastne naštartovalo? Preto, lebo sme krajinou mlčiacej väčšiny. Je naozaj neskutočné, čo nám dnes denne servírujú naše médiá, kto všetko nás dnes poúča. Keby to nebolo také smiešne, tak by to bolo iste do plaču. Pritom sme stále krajinou mnohých veľmi múdrych a vzdelaných ľudí, zvlášť ľudí sociálne cítiacich a ľavicovo zmýšľajúcich. Žiaľ, a to neviem už dlhšie stráviť, aj ľudí mlčiacich. Pritom je doba nastavená tak, aby sme nemlčali.
Keď si spomeniem na rok 1989, to bolo iné kafé. Vtedy bolo doslova odvahou vyslovovať a šíriť ľavicové myšlienky, lebo slovo ľavica znelo ako nadávka. No a vtedy sme písali a mali sme aj vlastný časopis. Dnes sa mlčky prizeráme na to, čo sa deje a pritom by sme mali čo povedať. Vládne tu ľavica a náš priestor obsadzujú iní. Do formovania verejnej mienky sa stavajú novinári bez etiky, do obhajoby ľudí sa stavajú politici bez chrbtovej kosti. Kocúrkovo bolo prehľadnejšou krajinou.
Ešteže je tu aspoň portálové Slovo, kde si môžem vyliať srdce, to je však len slzou v mori. Naozaj neviem, ako ďalej. Takú bezmocnosť a beznádej som nepociťoval ani po novembri 1989. Neviem si to vysvetliť: prečo sa ľavicoví intelektuáli, politici a iní ľavicovo zmýšľajúci ľudia stavajú k dnešnej dobe tak apaticky? Prečo na zvrátenosť dnešnej doby musí poukázať práve Boris Filan? Neviem, čo sa musí ešte na Slovensku stať, aby sa ľavica prebrala. Možno potrebujeme klesnúť ešte hlbšie, aj keď si neviem predstaviť, či sa to ešte dá. Možno sa preberieme, keď nám tu začne vládnuť Hlina (na snímke z Námestia SNP 25. novembra – red.), Sulík, Matovič a im podobní. Len aby už potom nebolo neskoro, len aby potom ešte mal kto tú hlavu zdvihnúť.
A tak mi nič neostáva len toto všetko zakončiť jednou starou, ale pre dnešok aktuálnou myšlienkou.
„Nestačí len vedieť, treba to aj využiť, nestačí len chcieť, treba aj konať.“
Foto: Emil Polák
