Diskusii o širokorozchodnej trati okrem medializovaného argumentačného rozstrelu medzi vládou a investorom nepochybne chýba ďalší rozmer. Slovensko v dopravnej infraštruktúre zaostáva za vyspelými európskymi krajinami. V rámci cestnej siete stále neexistuje súvislé diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami. O rýchlostných cestách, ktoré majú v budúcnosti dopĺňať diaľničnú sieť, nehovoriac. Železnice sú na tom ešte horšie. Kompletne a súvislo zrekonštruovaný je len úsek trate Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom v dĺžke približne 100 kilometrov. Cesta autom z Košíc do Bratislavy trvá 5 a pol hodiny, vlakom InterCity necelých päť. Vysokorýchlostný vlak TGV by túto vzdialenosť prekonal za necelé dve hodiny.
Ak by sa obidve strany sporu – vláda aj investor – zbavili zaškatuľkovaného vnímania sveta, mohol by pripravovaný projekt byť zaujímavý pre obe strany. Pre vládu je to však dnes očividne politická otázka, ako povedať NIE projektu bývalej garnitúry, pre investora zase tvrdá ekonomická kalkulácia návratnosti. Ak bude vláda trvať na nesúhlase, projekt sa s najväčšou pravdepodobnosťou práve pre jeho vysoké náklady na výstavbu (6,3 mld. eur) neuskutoční. Alebo možno uskutoční, ale mimo územia Slovenska.
Ekologická alternatíva k automobilovej doprave
Ak sa na otázku výstavby pozeráme len čisto z hľadiska nákladov a priamej návratnosti investície, s vysokou pravdepodobnosťou sa ukáže ako nevýhodná. Či už pre štát alebo pre investora. Ak by však projekt počítal s rozumným vedením trasy juhom Slovenska, mohol by byť pre našu krajinu veľmi zaujímavý. Okrem toho, že predĺženie trate vytvorí približne 11 tisíc nových pracovných príležitostí, mohol by spojiť juhoslovenské mesta so zvyškom sveta. A práve juh Slovenska čaká na vybudovanie kvalitnej dopravnej infraštruktúry ako na spasenie, bez ktorej investori o také mestá ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava ani len nezakopnú.
Železnica (či už s rozchodom 1435 alebo 1520 mm) by okrem skvalitnenia dopravného spojenia mohla byť zaujímavou alternatívou aj k neekologickej individuálnej automobilovej doprave. Ak je pre vládu prioritou diaľničné spojenie západ-východ cez Žilinu, alternatíva železnice cez Nitru a Zvolen by mohla byť veľmi dobrým doplnkom. Na to je však potrebná nielen koncepcia (ktorá sa s príchodom novej vlády vždy redefinuje), ale najmä strategické uvažovanie. Súčasná vláda v oblasti dopravy zatiaľ dokázala len zrušiť výstavbu diaľnic cez PPP projekty a nahlas uvažuje o privatizácii Carga alebo letiska. To je však žalostne málo na to, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnou krajinou.
