„Bože, čo sa to len na ten svet hrnie,“ zabedákal strýko Pytlíček nad stránkami dennej tlače. „Ešte sme si neporadili s chorobou AIDS a vírusom Ebola, a už nám začínajú šalieť kravy.“
„No,“ povedala tetka Kahanková, „ak sa AIDS šíri predovšetkým pohlavným stykom, tak vás sa už táto choroba netýka. Vy ste už za vodou.“
„Keby som chcel byť netaktný,“ poznamenal strýko, „tak by som konštatoval, že vy sa zas nemusíte obávať šialenstva kráv. Ale nič som nepovedal, hoci príznaky choroby šialených kráv sú najmä čudné správanie a neschopnosť ovládať či koordinovať svoje pohyby. A to u vás pozorujem už dlhší čas.“
„U ľudí sa však prejavujú celkom inak,“ nepochopila Kahanková Pytlíčkovu narážku.
„Aj o tom som sa dočítal v novinách,“ povedal strýko. „Ale z toho, čo tu píšu, vyplýva, že na Slovensku trpíme týmto ochorením už niekoľko rokov. Pravda, nie všetky príznaky sa prejavujú odrazu u každého.“
„Neviem, ako to myslíte,“ ozvala sa tetka. „Tuto, hľa, píšu, že najprv sú bolesti hlavy a depresie, neskôr degenerácia mozgu a smrť.“
„Veď o tom práve hovorím,“ nedal sa Pytlíček. „My obyčajní ľudia už zopár rokov trpíme bolesťami hlavy a depresiami, daktorým to i privodilo smrť. A tým hore, našim papalášom, zas očividne degeneruje mozog.“
„Veľmi vtipné,“ zaškrehotala Kahanková a sarkasticky sa zasmiala. Zvuk, ktorý pri tom vydala, pripomínal poruchu na vodovodnom potrubí.
„Obávam sa, že práve bovinná spongiformná encefalopatia sa stane brzdou realizácie smelých plánov zjednocovania Európy.“ konštatoval Pytlíček. „Dlho sme si mysleli, že v ceste spájaniu národov budú stáť voly, a zatiaľ sa ukazuje, že to budú najskôr kravy.“
„Akože ste to povedali – povinná špongiózna telegrafia… či ako to bolo?“ nechápala Kahanková.
„Pre ľudí, ktorí si nedokážu zapamätať niekoľko cudzích slov, vymysleli skratku,“ povedal Pytlíček. „Choroba šialených kráv sa skrýva pod tromi písmenami BSE. Len aby ste vedeli, keď to raz uvidíte vo svojej lekárskej správe.“
„Teraz mi je už všetko jasné,“ zvolala Kahanková. „Tak vravíte, že choroba sa skrýva pod značkou BSE?“
„Presne tak,“ potvrdil Pytlíček. „Je to skutočne svetová značka.“
„Nuž, poviem vám, že toto ochorenie bolo u nás známe a rozšírené už dávno,“ zvýšila hlas Kahanková. „Ale komunisti to dôsledne tajili!“
A ako, preboha?“ vydesil sa strýko Pytlíček.
„Tak,“ vysvetľovala Kahanková, „že ku skratke BSE pridali písmeno ká a vzniklo z toho KBSE. Pamätáte sa, že toho boli vtedy plné noviny? A to KBSE nám laikom prekladali ako Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Tak to bolo! Ale ja som za tým vždy tušila čertovo kopyto.“
„Nuž tak sa vy len držte toho svojho čertovho kopyta,“ povedal strýko Pytlíček. „Takým ľuďom, čo si pletú ŠtB s tbc, ľahko vládnu aj tí, čo sú postihnutí BSE…“ –
