V súčasnosti mnohí experti hovoria o tom, že Spojené štáty nabrali kurz na zadržiavanie Ruska v duchu stratégie studenej vojny. Štátny departament také zámery oficiálne odmieta. Do akej miery sú takéto názory expertov opodstatnené?
Na otázky Jevgenija Šestakova odpovedá dekan Fakulty svetovej ekonomiky a politiky Vysokej školy ekonomickej Sergej Karaganov. (Poznámka prekladateľa: Politológ a ekonóm Sergej Alexandrovič Karaganov (1952), bol poradcom ruských prezidentov Jeľcina a Putina.)
– Takže, skutočne sa Spojené štáty usilujú o izoláciu Ruska?
Sergej Karaganov: Žiaľ, som absolútne presvedčený, že Američanmi nastúpený kurz na zadržiavanie Ruska v duchu studenej vojny dokonca na zatlačovanie (netreba si zamieňať s jadrovým zadržiavaním) nazrieval už posledného poldruha roka. Začalo sa to vtedy, keď v USA pochopili, že Rusko nepôjde, ako sa nádejali, v šľapajach západnej politiky. Tento kurz sa stal viditeľným už na jar až jeseň minulého roka. Sledoval som vystúpenia mnohých známych osobností, analyzoval som množstvo zahraničných informácií z hodnoverných zdrojov. Už vtedy sa tón vystúpení stával čoraz nepriateľskejší a informácie totálne propagandistické. Na jeseň a v zime minulého roka, zvlášť pred blížiacou sa olympiádou, bolo zjavné, že v americkej politike vo vzťahu k Rusku došlo k zvratu. K takémuto záveru došli aj iní analytici. Ak predtým u niektorých ešte pretrvávali pochybnosti, záplava dezinformácií a časom aj úplného ohovárania, čo dominovalo v západných médiách v predvečer zimnej olympiády v Soči, mohla o takom zvrate presvedčiť aj najposlednejších pochybovačov. Preto sa nazdávam, že akcie Ruska, vrátane reakcie počas ukrajinskej krízy, bola preemptívnym aktom. Zároveň si myslím, že aj Rusko sa pripravovalo na podobnú konfrontáciu: bolo čoraz jasnejšie, že politika zmierňovania alebo jednoducho spolupráce nepriniesla žiadne pozitívne výsledky. Západ pokračoval v expanzii do oblastí ruského záujmu, rozširoval svoju zónu vplyvu a kontroly.
– Súhlasíte s tými, čo spájajú súčasný kurz Obamu na ochladenie vzťahov s Ruskom s nadchádzajúcimi voľbami do Kongresu? Alebo predstaviteľ Bieleho domu s konečnou platnosťou zmrazil svoje plány na zmenu vzťahov s Moskvou?
Sergej Karaganov: Kurz na zadržiavanie Ruska nie je Obamovým cieľom, a to z jednoduchého dôvodu, že terajší prezident USA má na programe dňa iné úlohy. On chce skutočne modernizovať Ameriku, riešiť jej základné problémy. Iná vec je, že sa mu to nedarí. A tradičný zahraničnopolitický establishment, v ktorom prevládajú ľudia z deväťdesiatych rokov, je zvyknutý vidieť Rusko na kolenách, prosiace o milosť. Existenciu iného Ruska berú ako osobné poníženie a urážku. V deväťdesiatych rokoch triumfovali, ale potom ich krajina urobila množstvo chýb. A oni začali prehrávať. Títo ľudia tvoria zahranično-politický okruh Obamu, nabádajú ho k veľmi tvrdej politike vo vzťahu k Moskve.
Pokiaľ ide o situáciu okolo Ukrajiny, Rusko odmietlo hrať podľa starých západných pravidiel.
Táto politika si dnes už nekladie za cieľ len zadržiavanie Ruska, ale je skôr zameraná na zmenu režimu. Takéto výrazy sa už v niektorých amerických dokumentoch objavujú. Do médií sa však ešte nedostali. Čo znamená v americkom poňatí zmena režimu? Je to zvrhnutie prezidenta Vladimira Putina, pretože podľa názoru väčšiny ľudí, ktorí udávajú tón americkej zahraničnej politiky, pokým je pri moci, k nijakému zlepšenie vzťahov medzi krajinami nemôže dôjsť. Fakticky ide o kurz na zničenie krajiny, keďže súčasný ruský režim vznikal úplne organicky a podporuje ho väčšina obyvateľstva. Na Západe všetci hovoria, že Rusko má málo zdrojov. Ale nepripomínajú to, že aj Západ má v súčasnosti oveľa menej zdrojov ako v minulosti. Súčasné Rusko má prostriedky, aké neboli k dispozícii v ZSSR.
– Znamená to, že Ukrajina bola tou nevyhnutnou zámienkou, aby USA mohli otvorene uskutočňovať politiku zadržovania?
– Sergej Karaganov: Nie len. Situácia na Ukrajine bola pre niektorých európskych politikov príležitosťou demonštrovať, že projekt Európy neupadá, ale sa rozvíja. Potrebovali dokázať svetu, ale najmä sebe, že jednotná Európa skúšaná ťažkou a zatiaľ neprekonanou krízou je zdravá a pre niekoho môže byť ešte príťažlivá. Toto bol morálno-politický faktor. Je zrejmé niekto z USA prostredníctvom svojich ľudí v Európe využil situáciu na Ukrajine na vyprovokovanie krízy. Okrem iného, tak Američania, ako aj mnohí Európania chceli cez ukrajinské udalosti znížiť bezprecedentný zahranično-politický kredit Ruska. Pripomeňme, že minulý rok vďaka veľmi tvrdej, majstrovskej a energickej politike RF váha Ruska vo svete prevyšovala jej reálne možnosti, zvlášť ekonomické. Do určitej miery sme začali takmer konkurovať USA, hoci máme oveľa menšiu ekonomiku.
– Nakoľko je pravdivé tvrdenie, že nový možný veľvyslanec USA v Moskve John Tefft bude maťza úlohou zmraziť vzťahy s Ruskom?
Sergej Karaganov: Tefft na rozdiel od predchádzajúceho veľvyslanca USA Michaela Anthonyho McFaula je profesionálny diplomat. Bude robiť to, čo mu povedia. Ak mu prikážu rozvíjať vzťahy, tak ich bude rozvíjať oveľa úspešnejšie, ako to robil McFaul, ktorý vo svojej diplomatickej činnosti uprednostňoval osobné presvedčenie a sklony.
– Myslíte si, že vymenovaním Teffta sa dialóg medzi predstaviteľmi ministerstiev zahraničia Ruska a USA Sergejom Lavrovom a Johnom Kerrym nepreruší?
Sergej Karaganov: Myslím si, že dialóg sa nepreruší. No treba brať do úvahy, že teraz sme na začiatku etapy prehlbujúcej sa krízy. V jej centre je Ukrajina. Pravda, celková kríza má oveľa hlbší charakter. Spočíva v tom, že Rusko už nechce viac hrať podľa predtým mu nanucovaných pravidiel, ktoré nazývam „versaillská politika v zamatových rukavičkách“. Ide o politiku, ktorú uskutočňovali európske štáty-víťazi vo vzťahu k Nemecku po prvej svetovej vojne. Vtedy, Európania hnaní žiadostivosťou a nenávisťou voči vo vojne porazenému Nemecku nadiktovali Berlínu, nemeckému národu ponižujúce podmienky mieru a pomocou kontribúcií rekvirovali výrobné zariadenia aj územia. V dôsledku toho fakticky pripravili pôdu pre vznik druhej svetovej vojny. Mimochodom, za odporný fašistický režim nesú v plnej miere zodpovednosť aj európske štáty, ktoré naoktrojovali Nemecku versaillský mier. Vo vzťahu k Rusku, žiaľ, hoci v mäkšej forme, uplatňuje taká istá politika. Aj keď naši európski a americkí partneri o tom neuvažovali a už vôbec nehovorili.
V situácii okolo Ukrajiny sa Rusko odmietlo riadiť starými západnými pravidlami. Za tým je oveľa hlbšia tendencia: rastúca časť sveta odmieta hrať podľa starých západných pravidiel. Svet sa stáva stále menej prozápadným. A keď sa Rusko silou svojho charakteru a odvahy otvorene postavilo Západu, všetci chápu, že za týmto novým Ruskom stoja nové veľké krajiny, ktoré si želajú naše víťazstvo. Preto dnešné udalosti predstavujú potencionálne veľký prelom vo vzťahoch medzi svetom a Západom.
Pravda, treba vidieť aj riziká. Rusko vstúpilo do ťažkého zápasu. Dúfam, že neprehráme. Že zabránime zostreniu pretrvávajúcej studenej vojne v Európe. A že možno – po rokoch podpíšeme novú zmluvu o Európskej únii, do ktorej vstúpi aj Rusko, aj terajšie krajiny EÚ, aj Ukrajina (vtedy sa udrží, nebude drásaná vlastnými protirečeniami a vonkajšími silami), aj Moldavsko, aj zakaukazské krajiny, aj Turecko.
Vtedy zvíťazí aj mier. Bude mať tretiu oporu. Dvojpolárny systém, spočívajúci na osi Čína – USA je už z definície nestabilný. Všetkým bude lepšie, aj Rusku aj Európe, aj ostatným.
Publikované v Rossijskaja Gazeta 24. 4. 2014 v autorovom blogu.
Z ruštiny preložil PhDr. Juraj Purgat
Na snímke Sergej Karaganov / Foto: 123presspress / CC
