Začiatkom tohto mesiaca som dostala zvláštnu správu od viedenskej pobočky Spoločnosti Peruáncov žijúcich v zahraničí. Žiadali v nej podporu pre domorodé ľudové hnutie bojujúce proti likvidácii indiánskych komunít a pralesa v amazonskom regióne Bagua neďaleko bolívijských hraníc, v záujme nadnárodných ropných spoločností. Vláda prezidenta Alana Garcíu v Peru, ktoré je jednou z posledných bášt neoliberálnej politiky v Latinskej Amerike, najprv reagovala obmedzením ich občianskych práv a zrušením zákonov ochrany prírody. Protesty však pokračovali a 5. júna začali policajné jednotky na príkaz vlády protestujúcich vraždiť.
Prvé správy prinášali informácie o približne 46 obetiach konfliktu, z ktorých bolo asi 35 domorodých Indiánov a zvyšok tvorili policajti. Bezprostredne po masakre pokračovala peruánska vláda v upravovaní zákonov o ochrane pralesnej fauny a flóry. Úpravou zákona 1090 tak vyňala spod ochrany približne 45 miliónov hektárov peruánskej časti Amazonského pralesa, čo predstavuje zhruba 64 percent lesnej plochy Peru. Tieto plochy určila na predaj medzinárodným spoločnostiam na ťažbu ropy a iných prírodných zdrojov. Navyše obyvateľom nezaručila nijaké náhradné podmienky a mnohí svoje príbytky ani nemali zaregistrované, i keď to o väčšine rodín neplatí. Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch ide o odľahlé komunity a o územia spadajúce donedávna pod zákon o prírodnej ochrane, je celkom prirodzené, že ich nemali mať prečo zaregistrované. Zreteľné je aj to, že peruánska vláda takto chcela „vyriešiť problém domorodcov“ praktikami typickými pre prvé obdobia kolonizácie či riadiac sa slovami Theodora Roosevelta po masakre na Filipínach: „Je v našom záujme pokračovať vo vraždení domorodcov s anglickou dôslednosťou, ináč sa nenaučia akceptovať naše zbrane.“
Ropa, plyn, drevo, minerály a voda
V povodí rieky Corrientes na severe peruánskej Amazónie žije približne 60 rôznych jazykových skupín pôvodného obyvateľstva, z ktorých je najpočetnejšia skupina Achuar. Na začiatku 70-tych rokov 20. storočia získala spoločnosť Occidental Petroleum Corporation (OXY, Západná ropná korporácia) právo rúbať prales, aby mohla získavať ropu a zemný plyn. OXY je jednou z hlavných nadnárodných ropných spoločností v Latinskej Amerike s doménou v Kolumbii, v ktorej ťaží už štyri desaťročia. Na najväčšom ropnom poli Caňo Limón oslávila v roku 2008 dvadsiate piate výročie pôsobenia. V tom istom roku sa spoločnosť stala finalistkou súťaže nadnárodných korporácií o ocenenie ministerky zahraničných vecí USA za „iniciatívu sociálnej zodpovednosti“ v Kolumbii. Neskôr sa práva na územie presunuli na argentínsku spoločnosť Pluspetrol. Ťažba prirodzene spôsobila znečistenie rieky, následkom čoho sa medzi obyvateľmi rozšírili mnohé choroby a vyhynulo množstvo rýb a inej fauny slúžiacej ako tradičná potrava obyvateľov. Nastal aj problém s pitnou vodou.
Pragmatické riešenia…
Rozhodnutie peruánskeho prezidenta za každú cenu budovať diaľnice, likvidovať obrovské plochy pralesa a vysťahúvať rodiny vyústilo do pretrvávajúcich konfliktov, v ktorých sa domorodé obyvateľstvo zjednotilo v Multietnickej asociácií za rozvoj peruánskeho pralesa (Asociación Interétnica para el Desarollo de la Selva Peruana, AIDESEP). Vláda prezidenta Alana Garcíu však ostávala neoblomná. Už v roku 2007 vyslal jednoznačné posolstvo o potrebe „pokroku a modernity“, ktoré mali nastoliť ropné korporácie. Zdôraznil, že „investície si vyžadujú garanciu práva na tieto pozemky“ a o odboji miestnych obyvateľov – poľnohospodárov a rybárov – sa vyjadril, že „predstavujú pascu, kde malé plochy pôdy patria chudobným rodinám, ktoré nemajú ani centavo na investovanie.“ Potreba pokroku a modernizácie ruka v ruke s nedotknuteľným súkromným vlastníctvom na úkor rešpektovania prírody bola kategorická: „Demagógia a lož nám navrávajú, že tieto územia sú nedotknuteľné, pretože sú posvätné a tunajšie komunity sú pôvodnými obyvateľmi Peru. Ale v celej krajine sa nachádza celkom zbytočne nevyužívaná pôda, pretože jej vlastníci nemajú žiadne vzdelanie ani ekonomické prostriedky a ich vlastníctvo je teda zbytočné. Ak sa však tá istá pôda predá vo veľkom, budú sa na nej môcť uplatniť technológie, z ktorých bude mať osoh aj negramotný vidiečan.“ Posolstvo ako z obohratej platne: majetok chudobných je zbytočný. Skutočné vlastníctvo, ktoré má štát podporovať, navyše štátu ani nepatrí: je to majetok nadnárodných spoločností, ktorým štát dodá lacnú pracovnú silu zo skupiny „negramotných vidiečanov“. Ako sa však na margo prístupu peruánskej vlády dva dni pred vyhlásením mimoriadneho stavu na severe Peru vyjadril poslanec spolkového snemu Nemecka za liberálnu stranu FDP Florian Toncar, „peruánsky prezident sa len usiluje pragmaticky riešiť situáciu krajiny“.
Sila ľudového odporu
„Pragmatické riešenia“ sa skončili krvavým kúpeľom piateho júna. Proti Indiánom nasadili obrnené transportéry, z helikoptér vypúšťali slzotvorný plyn a strieľali zo samopalov, ktoré okrem ľudských obetí priniesli aj požiar. Údaje o počte mŕtvych domorodcov a vojakov sú pravdepodobne veľmi podhodnotené, pretože vojaci mnohé mŕtvoly hádzali do rieky a veľa zmiznutých ľudí sa nenašlo. Napriek obrovskej masakre, proti ktorej sa zdvihla vysoká medzinárodná vlna odporu podporujúca práva Indiánov a rešpektovanie ochrany Amazonského pralesa, sa masový ľudový odpor nepodarilo zastaviť. Jedenásteho júna sa v celej krajine uskutočnili protestné pochody. Len v samotnej Lime vyšlo do ulíc 30-tisíc osôb. Peruánsky prezident sa podľa osvedčeného receptu pokúsil z vyvolávania nepokojov obviniť Bolíviu a Venezuelu a obyvateľov peruánskej Amazónie označiť za teroristov. Donedávna zaručene fungujúca „medicína“ však tentoraz zlyhala. Amazonskí obyvatelia zjednotení v AIDESEP dôrazne požadovali zrušenie všetkých zákonov vynímajúcich prales spod ochrany; vyšetrovanie a potrestanie zodpovedných za masaker, zrušenie stavu núdze a zákazu vychádzania a vyzvali na medzinárodnú solidaritu proti zavádzajúcim informáciám vlády. V pondelok 15. júna sa predseda vlády Yehude Simon na stretnutí s predstaviteľmi AIDESEP ospravedlnil obyvateľom Amazónie a garantoval im, že vláda asociáciu nezbaví legitimity. Asociácii sa podarilo zvolať okrúhly stôl s účasťou katolíckej cirkvi, zástupcami komunít a vlády. Tá si napokon presadila len rozšírenie diaľnice do Limy o dva metre a predseda vlády bol nútený odstúpiť. Tristotisíc obyvateľom 28-miliónovej krajiny sa podarilo zvíťaziť nad mašinériou, ktorá by pred niekoľkými rokmi pre záujmy koncernov neváhala vyvolať „vojnu za demokraciu“.
Peru je jedna z najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky s najväčším počtom pôvodných Američanov. Aj to napovedá, prečo sa v nej tak dlho darí udržiavať politiku cukru a biča presadzovanú koloniálnymi a neokoloniálnymi záujmami veľmocí, ako aj to, prečo sa stala legendárnou prostredníctvom guerilovej skupiny Svetlý chodník (Sendero Luminoso) či Revolučného hnutia Tupaca Amaru (Movimiento Revolucionario Tupac Amaru), pomenovaného podľa posledného vodcu Inkov v 16. storočí. Podľa vývoja v okolitých krajinách sa zdá, že takmer po pol tisícročí sa jeho posolstvo z kľukatého chodníka ilegálnych bojov blíži k uznaniu svojho práva existencie pod slnkom.
