Zdá sa, že je načase, aby sa po zákonnej ochrane ľudí a zvierat pred týraním ušla rovnaká ochrana aj verejnoprávnym inštitúciám. Minimálne verejnoprávnym médiám. Ak zvolenie Miloslavy Zemkovej za generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu bolo zlým znamením, ktoré sa, bohužiaľ, napĺňa, ešte horší osud teraz hrozí Slovenskej televízii. Neschopnosť jej rady zvoliť nového generálneho riaditeľa je už sama o sebe ani nie znamením, ale jasným signálom, že tu čosi, že tu skoro nič nefunguje. A mimochodom, riešením by nemalo byť zjednodušovanie priechodnosti kandidátov tým, že im bude stačiť menej hlasov, ale väčšia transparentnosť voľby tým, že sa presunie naspäť do parlamentu. Zostavovanie Rady STV je už samo o sebe dôkazom, že o apolitickosti a odbornosti tu nemôže byť ani reči. Napokon, aká apolitickosť. Parlament volíme preto, aby rozhodoval, nie aby sa rozhodovania zbavoval v prospech niekoho, kto sa o dôveru občanov a teda financovateľov STV nemusí uchádzať. Cestou k zníženiu vplyvu politikov na vysielanie – ak teda o to v tomto prípade ide – je stanovenie jasných a transparentných pravidiel v zákone, alebo v nejakom kódexe samotnej televízie. Z hľadiska toho, čo sa v STV udialo v posledných rokoch, však tuhne krv v žilách pri správe, že kandidatúru na post jej generálneho riaditeľa zvažuje Branislav Záhradník. Ľudia, ktorí ho už dlho poznajú tvrdia, že samoľúbosť, absolútna nekritickosť voči sebe a ťah na moc tomuto človeku nikdy nechýbali. No čo je veľa, to je veľa. Nikto nemôže pochybovať, že tento človek bol vo vedení STV od začiatku politickým nominantom SDKÚ, za ktorú dodnes pôsobí v bratislavskej komunálnej a regionálnej politike. Dokonca kandiduje opäť, takže svoje stranícke angažovanie sa neprehodnocuje a chce v ňom pokračovať. Ešte dôležitejší je však fakt, že dlhodobo patril do najužšieho tímu Richarda Rybníčka a nech teraz robí čokoľvek, je jasné, že ešte donedávna neprezentoval žiadne výhrady k jeho pôsobeniu. Proti nemu sa obrátil až vo chvíli, keď Rybníček odišiel za hranice. Už len to by ho malo diskvalifikovať. Teraz to však vyzerá naopak, lebo po znížení potrebného počtu hlasov by Rada STV, ktorá roky až na pár výnimiek podporovala Rybníčkovu politiku, reálne mohla Záhradníka zvoliť. Tento problém by mal minister Marek Maďarič riešiť skôr, než presadí plošné koncesionárske poplatky. Možno by stačilo poprosiť Mikuláša Dzurindu, aby SDKÚ navrhla B. Záhradníka za viceprimátora Bratislavy. Aspoň raz by sme sa mohli my, Bratislavčania, obetovať v prospech zvyšku Slovenska. Autorka sa venuje mediálnym analýzam