Scooby Doo

Hollywood akoby už dávnejšie vyčerpal témy na sfilmovanie. Každoročne sa nakrúcajú remaky a v poslednom čase je znova v móde sfilmovanie komiksov a kreslených seriálov. Scooby Doo je ďalší animovaný seriál z dielne dvojice producentov Hanna – Barbera, ktorý sa dostáva na filmové plátno. William Hanna a Joseph Barbera majú na rováši množstvo kultových amerických kreslených seriálov, ako sú napríklad Flintstonovci alebo Tom a Jerry, ktoré sa na strieborné plátno už pred časom dostali. „Mysteriózny“ kreslený seriál Scooby Doo môžu mnohí (najmä mladší diváci) poznať z vysielania nemeckých satelitných staníc ešte z čias OK3 alebo dnešného Cartoon Network. Tento seriál v USA nadobudol kultový status počas sedemdesiatych rokov a jeho popularita pretrváva dodnes. Podobne ako väčšina amerických seriálov a sitcomov, aj tento sa pridŕža určitej schémy, ktorú donekonečna obmieňa. Scooby Doo prináša zakaždým príbeh skupiny nazvanej Mysteries Inc., ktorá jazdí na svojej dodávke všade tam, kde sa vyskytne nejaká záhada spojená s paranormálnymi javmi. Dôležitý je koniec každej epizódy, kde údajnému strašidlu (duchovi alebo mutantovi) snímu masku, odhalia tak jeho pravú identitu a jeho záškodnícke plány, ktoré chcel uskutočniť. Skupinu tvoria štyri postavy – typy a jeden pes. Fred je dobre vyzerajúci trochu namyslený blonďák, niečo ako vodca skupiny. Daphne by sa dala charakterizovať ako jeho ženský náprotivok s trochu nižším inteligenčným kvocientom. Velma sa svojimi encyklopedickými vedomosťami asi najviac zasluhuje o vyriešenie záhad. Najdôležitejšie postavy sú však Shaggy a Scooby Doo, ktorým seriál vďačí za svoju popularitu. Títo dvaja sú nerozlučné duo, ktoré večne požiera všetko, čo sa dá požuť, a usiluje sa vyhnúť všetkým strašidelným miestam. Scooby Doo a Shaggy sa vzájomne dopĺňajú, ani jeden z nich nie je osamote plnohodnotná postava. Dôraz na vizuálne spracovanie Ako to obyčajne býva pri prenášaní kreslených seriálov alebo komiksov na filmové plátno, tvorcovia sa aj pri filmovaní Scoobyho museli popasovať s dilemou, čo nechať, čo zmeniť a ako najlepšie film obsadiť, aby nenahnevali zarytých fanúšikov. Pritom ešte musia myslieť na divákov, ktorí seriál v živote nevideli. Taktiež je tu odveká úsilie Hollywoodskych štúdií prilákať do kín čo najširšie obecenstvo rôznych vekových kategórií. Režisér Raja Gosnell a scenáristi Craig Titley a James Gunn sa podľa konečného produktu do tejto dilemy značne zamotali. V úsilí uspokojiť všetkých, ktorí do kina zablúdia, do veľkej miery rozbili pôvodnú schému seriálu a vzdialili sa predlohe. Sústredili sa skôr na vizuálne spracovanie kreslenej predlohy. Tu nie je filmárom čo zazlievať. Do filmu vybrali vhodné typy z plejády hollywoodskeho hereckého dorastu. Scooby Doo sa samozrejme zrodil v počítači. Najviac sa originálu priblížili v postave Shaggyho, ktorého stelesnil Mathew Lillard (známy z prvého Screamu alebo Hackerov). Na druhej strane asi najviac „uleteli“ pri postave Daphne v podaní Sarah Michelle Gellar. Nechali sa uniesť jej súbojmi s upírmi, ktoré predvádza v seriáli Buffy, lovička upírov. Daphne tak z ničoho nič ovláda bojové umenia a poletuje vo vzduchu ako v ázijských kung fu filmoch. Záhada návštevného parku V expozícii filmu sa ocitáme pri typickej situácii Mystery Inc., kde sa spoločnými silami snažia dolapiť ďalšie strašidlo. Na konci tejto akcie, samozrejme, úspešne odhalia zločinca. Keď si Fred privlastní všetky zásluhy za vyriešenie prípadu, doterajší nerozluční priatelia sa pohádajú a každý sa vyberie vlastnou cestou. Časom sa znova dávajú dohromady, keď ich všetkých na svoj ostrov so zábavným parkom pozve vyriešiť záhadu Emile Mondavarious (Rowan Atkinson). Z návštevníkov parku sa totiž postupne stávajú bezduché, apatické indivíduá. Keďže sú všetci členovia Mysteries Inc. ešte stále rozhádaní, začne každý pátrať na vlastnú päsť. Čoskoro prídu na to, že sami to nedokážu a sú nútení spojiť svoje sily. Zistia, že majú do činenia so záhadnými tvormi, ktorí vysávajú z ľudí protoplazmu, aby ich mohli ovládať. Tieto záhadné tvory (ktoré sa podobajú na odrastených Gremlins) potrebujú ľudské telá, aby mohli prežiť na slnečnom svetle. Najprv sa zdá, že protoplazmu potrebuje pre svoje plány majiteľ parku Emile Mondavarious. Chce ovládnuť zem pomocou ukradnutej protoplazmy, špeciálneho diamantu a nepoškvrnenej obete, ktorou má byť Scooby Doo. Neskôr vyjde najavo, že majiteľ parku je len animatronická bábka ovládaná zvnútra a za šialeným plánom stojí niekto celkom iný. Schyľuje sa k záverečnému boju o existenciu zeme. Výsledok: nevhodná kombinácia Filmový Scooby Doo je variácia na všetky možné hollywoodske žánre, len nie na svoj kreslený originál. Najviac sa však režisér inšpiroval rôznymi variáciami hororového žánru a niektorými konkrétnymi filmami, ktoré by detskému divákovi asi pripravili doživotnú traumu. Pri zničení spomínaných kreatúr sa (slušne povedané) inšpiroval Rodriguezovým upírskym hororom Od súmraku do úsvitu. Len namiesto klasickej diskogule použil hlavu sochy oblepenej maličkými zrkadielkami, od ktorých sa odrážalo slnečné svetlo. Apatickí návštevníci pripomínajú akýchsi posadnutých zombie, ktorí však dokážu skákať ako upíri. Sú to postavy, ktoré je možné vzhliadnuť len v hororoch B kategórie. Filmový Scooby Doo taktiež porušuje pravidlo seriálu, podľa ktorého sa každá záhada končí odhalením podvodu, pri ktorom sa vylúčia akékoľvek nadprirodzené úkazy. Scooby Doo je film predovšetkým pre deti. Zabaviť sa však na ňom môže bežný nenáročný divák, ktorý má rád slapstick a neprekáža mu trocha záchodového humoru. Myslím si však, že väčšina divákov nad desať rokov, ktorá sa ocitne v kinosále, bude buď rodičovský dozor, alebo fan klub kresleného seriálu. Tvorcom filmu sa totiž nepodarilo vhodne skombinovať televíznu predlohu s filmovým médiom. Nechali nadmieru ovplyvniť súčasnými trendmi hollywoodskej kinematografie a zbytočne uniesť možnosťami počítačovej grafiky.