Šanca pre životné prostredie i ekonomiku

Biomasa sa stala hitom. Ale aby bola hitom aj dobrým, stabilným a pre spoločnosť výnosným, musí sa využívať účelne a efektívne. Už dnes vo viacerých vidieckych oblastiach začína prejavovať jej nedostatok na lokálne energetické využitie, a to vďaka dotovaným veľkým centralizovaným projektom. Pritom časť suroviny a vyrobeného paliva končí v zahraničí. Preprava biomasy na veľké vzdialenosti však značne znečisťuje atmosféru skleníkovými plynmi, hoci účelom verejných dotácií poskytovaných na takéto typy projektov je práve ochrana ovzdušia pred emisiami. Rastúce ceny fosílnych palív, globálne otepľovanie, vyčerpávajúce sa energetické zdroje, politická nestabilita regiónov, v ktorých sa nachádzajú kľúčové náleziská ropy, zemného plynu a uránovej rudy, a z toho vyplývajúca energetická závislosť – to všetko sú hrozby, ktoré koncom minulého storočia donútili Európsku úniu postupne prehodnotiť energetickú politiku a zamerať sa na čistejšie, bezpečnejšie, udržateľnejšie a environmentálne prijateľnejšie technológie. Biomasa v kontexte EÚ Jeden z hlavných nástrojov, ktoré majú doviesť Úniu k naplneniu jej troch základných cieľov energetickej politiky – konkurencieschopnosti, trvalej udržateľnosti a bezpečnosti dodávok – predstavujú v súčasnosti aj obnoviteľné zdroje energie (OZE). Z pohľadu ich celkového využívania v rámci EÚ biomasa zohráva dôležitú úlohu. Na celkovej spotrebe podieľa takmer polovicou. V súčasnosti pokrýva asi 4 percentá z celkovej energetickej potreby EÚ. No aby sa naplnili európske ciele a záväzky týkajúce sa využívania obnoviteľných zdrojov energie, mal by sa tento podiel do roku 2010 viac než zdvojnásobiť a do roku 2030 strojnásobiť. Intenzívnejšie využívanie biomasy do roku 2010 by malo krajinám EÚ priniesť množstvo výhod: zníženie závislosti na dovážaných energetických nosičoch, zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energie, obmedzenie emisií skleníkových plynov či vytváranie nových pracovných miest – najmä vo vidieckych regiónoch. Biomasu predstavujú biologicky rozložiteľné frakcie výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu. Má množstvo výhod nielen v porovnaní s konvenčnými energetickými zdrojmi, ale aj v porovnaní s inými obnoviteľnými zdrojmi energie. Je dlhodobo stabilným zdrojom energie s menšou závislosťou na krátkodobých výkyvoch počasia a sezónnej premenlivosti klímy. Jej využívanie si vyžaduje relatívne nízke investičné náklady. Biomasa predstavuje dôležitý potenciál rozvoja regionálnej a lokálnej ekonomiky a poskytuje príležitosť na oživenie poľnohospodárskej činnosti na vidieku. Na druhej strane je jediným druhom obnoviteľných zdrojov, ktorý je závislý od dostatku suroviny na výrobu paliva, jeho stabilnej a spoľahlivej dodávky a podlieha rastu cien v závislosti od rastu dopytu po palive, i rastu nákladov na jeho dopravu. Možnosti na Slovensku V porovnaní s inými obnoviteľnými zdrojmi na Slovensku predstavuje biomasa po solárnej a geotermálnej energii zdroj s tretím najvyužiteľnejším potenciálom. Odhady celkového využiteľného potenciálu biomasy (lesnej aj poľnohospodárskej) sa pohybujú od 75,6 PJ (resp. 21 TWh) až po 120,3 PJ (resp. 33,4 TWh). Z hľadiska technicky využiteľného potenciálu (dá sa využiť po zavedení dostupnej technológie, je limitovaný administratívnymi, legislatívnymi a environmentálnymi prekážkami a nielen prekážkami ekonomickými) pripadá na biomasu jednoznačne najväčší podiel medzi OZE (takmer 60 %). Technicky využiteľný potenciál biomasy predstavuje teoreticky ročne až 15 % hrubej domácej spotreby energie na Slovensku. Problémom pri objektívnom určení technicky využiteľného potenciálu biomasy na Slovensku je však nejednotnosť údajov a chýbajúca jednotná metodika na jeho výpočet. Aj napriek relatívne veľkému technicky využiteľnému potenciálu biomasy na Slovensku a súčasnému nízkemu stupňu jej využívania, je potrebné brať do úvahy, že rozvoj „biomasového priemyslu“ závisí od spoľahlivosti dodávok a cien vstupnej suroviny na výrobu paliva, ako aj na raste dopravných nákladov a dostupnosti biomasy z hľadiska terénu. Podľa návrhu Programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach by na Slovensku mohlo byť do roku 2010 priamo vytvorených 1500 pracovných miest. Tento počet zahŕňa počet pracovných príležitostí v oblastiach pestovania, ťažby, zberu, spracovania i samotného využívania biomasy a výroby a využívania bioplynu. Počet pracovných príležitostí sa môže zvýšiť o ďalších 3000, ak sa do nej započíta aj výroba zariadení na využívanie biomasy. Riziká využívania Masívne a najmä živelné využívanie biomasy na energetické účely na Slovensku však môže popri nezanedbateľných sociálnych a ekonomických prínosoch predstavovať aj značné hrozby a riziká. Medzi ne patrí napríklad neudržateľné zvyšovanie ťažby dreva z lesov na energetické využitie, „čistenie“ lesov od drevných zvyškov, nárast kamiónovej dopravy vyvolaný koncentráciou výroby paliva z biomasy na jednej strane a na strane druhej rozvozom paliva na veľké vzdialenosti, chemizácia pozemkov, na ktorých sa pestujú energetické plodiny a rýchlorastúce dreviny, „dekapitalizácia“ zaostávajúcich vidieckych oblastí s dostatkom biomasy v dôsledku jej vývozu na krytie energetických potrieb veľkých urbanizovaných celkov a podobne. Týmto ohrozeniam možno predchádzať dodržiavaním zásad, ktoré vychádzajú z princípov trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja. Tieto princípy by sa mali začať uplatňovať pri rozhodovaní o finančných stimuloch na projekty na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj v praxi pri ťažbe a využívaní biomasy na energetické účely. Financovanie z verejných zdrojov S cieľom minimalizovať náklady by sa štátna podpora zariadení na energetické využívanie biomasy mala sústreďovať priamo do lokalít, kde sa biomasa nachádza, a teda aj získava. Verejné fondy by preto nemali podporovať veľkokapacitné centralizované komplexy, do ktorých sa biomasa zváža z väčších vzdialeností s výnimkou prípadov, ktoré sú odporúčané dôslednou analýzou vplyvov na životné prostredie a dodávateľský región. Na základe skúseností z EÚ sa odporúča, aby maximálna prepravná vzdialenosť miesta zberu biomasy od miesta jej energetického využitia neprekročila 50 km. Programy financované z verejných zdrojov by teda mali projekty zamerané na využitie biomasy ako lokálneho zdroja v zaostávajúcich regiónoch uprednostniť pred projektmi, ktoré plánujú dopravovať biomasu z týchto regiónov do veľkokapacitných centralizovaných systémov prípravy paliva. Verejné zdroje by nemali podporovať ani vývoz biomasy do zahraničia. Pokiaľ je jednou z priorít energetickej politiky Slovenska znižovanie závislosti na dovoze energetických surovín, nie je možné akceptovať export suroviny na energetické využitie. Verejné programy by mali byť využívané na poskytovanie „rozbehových“ financií cez rozvojové schémy, ktoré by umožnili reinvestovať časť ziskov z úspor energie, resp. spotreby energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do podobných nových projektov, alebo na pritiahnutie ďalších súkromných investícií. Zároveň by mali byť stanovené limity pre prijímateľov finančnej pomoci. V súkromnom sektore by mala byť pomoc sústredená na malých a stredných podnikateľov. Vo verejnom zasa na obce, mestá a ich združenia v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Uplatňovanie tohto princípu môže zabrániť nežiaducej monopolizácii energetiky a podnietiť rozvoj lokálneho podnikania v oblasti decentralizovaného využívania obnoviteľných zdrojov energie. Environmentálne zásady Biomasa na energetické využitie by mala pochádzať najmä z hospodárskych lesov, určených na produkciu drevnej hmoty. Vo všetkých lesoch by mal pritom zostávať primeraný podiel odumretej drevnej biomasy – tzv. mŕtveho dreva. Pne, korene stromov a lístie by sa z lesov vôbec nemali odstraňovať. V lesoch by mala zostávať aj časť dreva (vo forme hrubiny nad 7 cm – sucháre, štompy, na zem padnuté stromy – ako aj tenčiny pod 7 cm – napr. konáre), ktorá je nevyhnutná na udržanie úrodnosti pôdy, na stabilizáciu svahov, znižovanie pôdnej erózie a prirodzený vodný režim. Mŕtve drevo má totiž nezastupiteľnú úlohu pri udržiavaní biologickej diverzity – je zdrojom potravy i miestom života pre mnohé organizmy a má význam aj z hľadiska dlhodobého viazania CO2. Žiadna biomasa by sa však nemala získavať z chránených území s 5. stupňom ochrany. Rovnako v ochranných lesoch, na málo úrodných a mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, vo vysokohorských lesoch pod hornou hranicou lesa, v kosodrevine a v lesoch významných z dôvodu ochrany pôdy. V ostatných chránených územiach (2 – 4. stupeň ochrany) len ak možno predpokladať, že jej získavanie bude v súlade s programami starostlivosti týchto území. Lesy slúžiace na produkciu a získavanie biomasy by mali spĺňať požiadavky certifikačného systému FSC, ktoré zaručujú, že lesy sú plánovite a trvalo udržateľne obhospodarované a spôsoby hospodárenia v nich rešpektujú aj sociálne a environmentálne požiadavky. Pri ťažbe, doprave a spracovaní biomasy musia byť použité environmentálne najvhodnejšie technológie a zariadenia tak, aby bol minimalizovaný dopad na životné prostredie. Napríklad v pracovných mechanizmoch a zariadeniach by sa mali používať biologicky odbúrateľné oleje a hydraulické kvapaliny, i na pohon sa odporúča používať biopalívá. Pestovanie energetických plodín a drevín Plantáže energetických plodín (plodiny a dreviny určené na energetické využitie) sa nesmú zakladať v chránených územiach (2. – 5. stupeň ochrany ) a na lesnej pôde. Možno ich zakladať iba na plochách, ktoré už boli v minulosti poľnohospodársky využívané a obrábané a vtedy, ak výrazne nenarušia krajinný ráz. Plantáže energetických plodín nesmú mať, samozrejme, negatívny vplyv na biodiverzitu územia. Zakladanie plantáži energetických drevín by mali byť len doplnkovou súčasťou hospodárenia v lesoch. Ich návrh a usporiadanie musia byť súlade s princípmi a kritériami FSC. Pri pestovaní energetických plodín sa nesmú používať umelé a chemické hnojivá, ale napríklad kaly z čističiek odpadových vôd. Preto je z hygienických a zdravotných dôvodov dôležité sledovať kvalitu a samotné narábanie so splaškovými kalmi. Pri zakladaní plantáží by zároveň mali byť prijaté opatrenia, ktoré umožnia predchádzať a minimalizovať premnoženie škodcov, chorôb, riziko požiarov a zavlečenie invazívnych rastlín. Vylúčené musí byť aj používanie pesticídov a uprednostnená integrovaná ochrana pred škodcami založená na prevencii a biologických metódach. Je potrebné uprednostňovať zmiešané porasty pred monokultúrnymi plantážami. Odporúčajú sa pestovať také druhy energetických plodín a drevín, ktoré v prípade potreby umožnia rýchlu a jednoduchú zmenu využívania pôdy a prechod na pestovanie konvenčných poľnohospodárskych plodín, napríklad obilnín. Z pestovania by mali byť vylúčené geneticky modifikované plodiny a dreviny ako aj invazívne a environmentálne nevhodné nepôvodné druhy. Uprednostňované by naopak mali byť pôvodné druhy a druhy vhodné pre danú oblasť. Nemiešať biopalivá s fosílnymi Spoločné spaľovanie fosílnych palív (najmä uhlia) a biomasy by malo byť vylúčené z priamej finančnej podpory z verejných zdrojov a nemali by sa naň vzťahovať ani iné podporné mechanizmy, vrátane pevných výkupných cien za elektrinu vyrobenú z OZE a elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou. Popol, ktorý totiž vznikne spálením biomasy, obsahuje všetky živiny pôvodne obsiahnuté v drevnej hmote (okrem dusíka). Zásaditá povaha popola pomáha brániť prekysľovaniu pôdy. V prípade, že popol neobsahuje iné pevné nespálené komponenty alebo nerozložiteľné škodlivé prímesi, mal by byť používaný ako hnojivo, napríklad v lesných škôlkach, plantážach energetických plodín, či poľnohospodárstve. Ak popol obsahuje nespálené zvyšky prímesí alebo škodlivé prímesi, ktoré sa z neho nedajú technologicky odstrániť, musí byť bezpečne ukladaný na špeciálnych skládkach odpadu alebo na skládkach nebezpečného odpadu. Takýto popol nesmie byť vyvážaný a uskladňovaný na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Fiškálna a legislatívna podpora by preto mala byť viazaná na používanie technológií spaľujúcich biomasu, a to tak z pohľadu miery ich efektívnosti a účinnosti, ako aj hľadiska vplyvov na životné prostredie. Táto zásada by sa mala vzťahovať nielen na centrálne zdroje tepla a elektrárne, ale aj na menších užívateľov. Priatelia Zeme – CEPA Za Matku Zem Centrum energetických alternatív