Tak by mohlo znieť motto samitov, s ktorými sa roztrhlo vrece. Zdá sa, že prezidentom a im podobným už nestačí OSN, musia sa predvádzať častejšie. Zvolia si akúkoľvek tému. Napríklad v Glasgowe to boli klimatické zmeny. Zišlo sa údajne asi 25 000 účastníkov, mnohí použili súkromné tryskáče (vraj skoro 400, lebo majú aj bodygardov, lekárov, kuchárov aj poradcov) a niekoľko stoviek ťažkých limuzín. Pochopiteľne, každý chcel niečo povedať, a tak rozprávali bez zábran, ale aj bez zodpovednosti, veď preto sú politici. No a čudovali sa, že neprišli prezidenti Ruska a Číny. Tí správne postrehli zmysel kec-klubu. Na záver samitu vyšlo najavo, že Amíci s Číňanmi sa už dlhšie dohovárali, a tak oznámili, že ich krajiny znížia splodiny, ktoré škodia ovzdušiu (aj bez samitu).
Kresba: Ľubomír Kotrha
Ešte sa jeden samit poriadne ani neskončil a už sa začal ďalší – v Paríži rieši asi 400 účastníkov všetko: od zneužívania detí, cez klimatické zmeny, aj chudoba je tam zaradená, a akože inak, ľudské práva vo vybraných krajinách (napr. Čína a Srbsko). Opäť sa bude mnoho hovoriť – a je to! Presne ako v českom kreslenom seriáli o dvoch popletených kamarátoch. Aj tí boli so sebou a so svojím výtvorom vždy nakoniec spokojní.
Každý manažér vie, že dobré a rýchle rozhodnutia sa nemôžu prijímať v dave. Tam sa stále dookola kecá a nič si z tých múdrostí nikto nerobí. Asi to tak má byť, veď inak by sa masové samity nekonali. Hovorí sa tomu – diskusia o problémoch. Ale k žiadnej diskusii neprichádza! Veď to by znamenalo, že na väčšinu príspevkov budú reakcie a potom prispievateľ zaujme stanovisko. No pri takom dave to jednoducho nejde. Navyše ide o politikov, ktorí horko-ťažko rozumejú svojej krajine, a nie aby rozumeli všetkým krajinám sveta a ešte aj odbornej oblasti podnebia.
Naša prezidentka vraj hovorila o postojoch našich mladých ľudí k podnebiu. No neviem, odkiaľ mala informácie, ale nech je tak. Nuž očakávam, že niečo pre mladých urobí. Začať môže trebárs založením mládežníckej organizácie – hoci s názvom Čaputovej zväz mládeže (ČZM), členkami môžu byť jej rodina a viacero poslankýň NR SR. Potom môže vystupovať v jeho mene, hoci aj v Národnej rade a požadovať nejaké rozhodnutia. Určite by sa to ujalo aj v celej V-4, ba aj v EÚ. No a boli by sme slávni zakladatelia zjednocovania v Európe.
Vráťme sa však k samitom. Kým ten v Glasgowe mal skromný obsah – iba klimatické zmeny, tak nasledujúci v Paríži je naozaj svetoborný. Na druhej strane prišlo iba zopár hláv štátov. No ale to množstvo je závideniahodné. Zaujímalo by ma, či prišiel aj niekto zo Slovenska, veď vševedov máme dosť – a radi sa predvádzajú. Nikto za nič nezodpovedá, ale tie svetoborné reči … Prezident Macron už naznačil, že účastníci majú rôzne záujmy, napríklad ľudské práva a ochrana mladistvých vo vybraných krajinách – a čo tak v ich vlastných krajinách? No veď už aj francúzski biskupi priznali masové a dlhodobé zneužívanie mladistvých kňazmi. Tak by sa patrilo francúzskemu prezidentovi začať tam. No taký nebojácny zase nie je. Čo tak riešiť masovú migráciu, ktorá dosť rozleptala európsku civilizačnú identitu? Napríklad, kto je za to zodpovedný a ako s ním naložiť. A ako je to s pokračovaním migrácie. Tá z Líbye je vítaná, no tá z Bieloruska už nie. Ako povedal jeden „štátnik“, ak prichádzajú migranti z Afriky a Ázie (priamo), tak utekajú pred zlými sociálnymi a politickými podmienkami pre ich život. No ak prídu im podobní cez Bielorusko, tak sú nástrojom Lukašenka a nazývajú sa hybridná zbraň. Európska únia darovala Turecku asi 5 miliárd eur na zastavenie migrácie cez Turecko. Líbya nedostala nič a Bielorusko sa môže tešiť na sankcie. Takže asi každému, čo mu patrí, alebo čo bruselskí bosovia vymyslia. Vôbec nejde o zmes korupcie a imperiálnych manier!
Ešte k samitom – nikde som sa nedočítal, ani investigatívni novinári o tom nepíšu, koľko taký summit stojí. A kto to zaplatí. Je vrcholne vulgárne hovoriť o chudobe a pritom sa masovo schádzať a pekne sa napapať. Pamätám sa na jeden taký menší samitík v Dánsku, bolo to asi pred dvomi desaťročiami. Na záver bola večera, no priam lukulské hody, množstvo čašníkov a toho jedla… Najprv som sa bavil so susedom z Kanady. Keď som videl nastúpené šíky čašníkov a plné misy jedla, tak som k nemu prehodil, čo by na to asi povedali africkí chudobní ľudia – viac sa už so mnou Kanaďan nerozprával. Ja som sa tak trochu hanbil.
Ako sa dajú riešiť veľké problémy? No najmä tak, že sa zídu zainteresovaní a dohodnú sa. Tak, ako to ukázali v minulosti Američania a Sovieti pri obmedzovaní zbrojenia, čí zastavení jadrových skúšok a teraz Číňania a Američania o obmedzení vypúšťania škodlivých splodín. Ono to ide, ale netreba na to masu ukecaných ľudkov. Veľmociam nemôžu malí prikazovať vlastne nič. Ak však sa veľmoci dostávajú pod tlak, tak môžu zareagovať mocensky a to je zlé – to sa životné podmienky nás všetkých zhoršia. Nejde iba o podnebie či svetovú chudobu (ešte že sa takých samitov zúčastňujú samí bohatí ľudia), ale aj o výrobu napr. čipov, softvérov či samotných počítačov. To by bolo na mnoho strán, a tak radšej skončím.
Odkaz pre politikov: ste zodpovední za celú situáciu vo svojich krajinách, tak ju riešte!
