Veľkodušnosť
Aténsky vládca Peisistratos mal takú krásnu dcéru, že ju jeden občan pobozkal na ulici, lebo sa nevedel ovládnuť. Bratia devy sa dožadovali, aby vinníka prísne potrestal. Peisistratos sa však rozosmial: – Čo by sme potom urobili s tými, čo nás nenávidia, keď chceme potrestať tých, čo nás milujú?
Hranice moci
Michelangelo namaľoval na obraze Posledný súd medzi hriešnikmi postavu s tvárou kardinála Biaggiho, na ktorého bol napálený, lebo kritizoval jeho umenie. Urazený kardinál sa sťažoval pápežovi Klimentovi VII., ktorý ho však ostro odbil: – Dobre vieš, kam siaha moja moc. Vyslobodiť môžem niekoho jedine z očistca, z pekla už nie!
Ďaleko od raja
Ľudovít XIV. venoval svojej sestre opátstvo v Calles. Hostia prítomní na slávnosti boli oslnení bohatými oblekmi, hudbou a účasťou množstva vysokého duchovenstva. – Vyzerá to tu ako v raji,- nadchýna sa jedna dáma. – Nie,- odpovedal francúzsky kráľ, – v raji nie je toľko biskupov.
Ten druhý
Fridrich II. pozval raz Voltaira na obed a podstrčil mu pod tanier lístok s poznámkou. – „Voltaire je somár. Fridrich II.“ Voltaire nestratiac duchaprítomnosť, lístok nahlas prečítal: – Voltaire je somár. Fridrich druhý.
Nesmrteľnosť
Napoleon povedal svojmu osobnému tajomníkovi Bouriennovi: – Aj vy budete nesmrteľný, môj milý. – Ako to? – čudoval sa Bourienne. – Ste predsa tajomníkom cisára! – A ako sa volal osobný tajomník Alexandra Veľkého? – spýtal sa skromný Bourienne.
Všežravec
Kráľovná Viktória pozvala na obed exotickú kráľovnú, ktorú však anglická spoločnosť prijala veľmi chladne, dokonca padli poznámky o tmavej tvári. – Vie Vaše Veličenstvo,- obrátila čierna kráľovná na hostiteľku, – že aj v mojich žilách koluje anglická krv? Nastalo ticho, a tak dodala: – Môj dedo totiž zjedol desiatich vašich misionárov.
