S internetom Slovensko stále na chvoste

Európska komisia opäť zverejnila štatistiky, ktoré Slovensku nastavujú nepríjemne pravdivé zrkadlo. V rozšírení vysokorýchlostného internetu patríme stále k najhorším štátom v Európskej únii. Nepomohlo nám ani rozšírenie EÚ o dva chudobné štáty. Nie že by sme sa nepohli dopredu, ale ostatní sa hýbu oveľa rýchlejšie a tak sa naše zaostávanie za najlepšími dokonca zväčšuje. Komisia pritom vyhodnotila údaje spred takmer dvoch rokov, takže aj toto je jedno z vysvedčení, ktoré do úplne iného (pravdivého) svetla stavia „reformnú modernizáciu“ druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Európska komisia pritom nezostáva len pri určení poradia, ale otvorene pomenúva aj príčiny neutešeného stavu. Ani v tomto smere neponúkla nič nové. Najzávažnejší problém je pretrvávajúci (faktický) monopol Slovak Telekomu, ktorý svojím správaním brzdí nástup skutočnej konkurencie. Podľa komisie zostáva „trh pevných liniek takmer výlučne v rukách dominantného operátora, ktorého podiel na trhu predstavuje 94 percent (maloobchodný príjem).” Dôvod je jednoduchý: alternatívni operátori odmietajú niektoré podmienky ponúkané prevádzkovateľom zo zákona. „Okrem toho neustále dochádza k odvolaniam proti prvostupňovým rozhodnutiam, v dôsledku čoho sa ich platnosť pozastavuje, a čím sa oneskoruje prijímanie konkrétnych rozhodnutí“, uvádza EK. Zástancov bezbrehej liberalizácie v každom odvetví určite nepoteší, že podľa komisie je situácia výsledkom nedostatočnej regulácie nerozvinutého trhu. „Je zrejmé, že regulačný orgán má nedostatok ľudských, ako aj finančných zdrojov.“ Pritom „hospodárskej súťaži by pomohol aktívnejší a komplexnejší prístup k regulácii trhu. Niektoré z platných regulačných predpisov zjavne úplne neriešia problémy hospodárskej súťaže, predovšetkým na trhu pevných liniek.” Ak by vláda chcela problém riešiť, mohla by ním pohnúť veľmi rýchlo. Ale musela by ovládať Slovak Telekom. Predaj monopolu do súkromných rúk sa ukázal ako najhorší model, výrazne brzdiaci modernizáciu Slovenska. Za uplatnenie tohto modelu môžeme „ďakovať“ Mikulášovi Dzurindovi. Autor je ekonomický novinár