Na rozdiel od viacerých iných amerických miest disponuje New York skutočne prepracovaným konceptom mestskej hromadnej dopravy. Chrbtovou kosťou systému je sieť niekoľkých trás metra, ktoré je špecifické hneď z niekoľkých dôvodov. Výnimočnosť tejto siete na severoamerickom kontinente zvýrazňuje jej rozľahlosť. V „Big Apple“ (veľké jablko), ako New York familiárne nazývajú jeho priaznivci, totiž vlaky zastavujú dovedna na 468 staniciach. Nevedno pritom, či je do tohto počtu započítaná aj stanica Svetového obchodného centra, ktorá je od septembra predminulého roka mimo prevádzky. Vlaky na nej nezastavujú, pri prechode stanicou však na človeka doľahne intenzívny pocit úzkosti – má dojem, akoby strojvodca nespomalil z technických príčin, ale pre uctenie si pamiatky na tomto mieste zosnulých ľudí. Aj „dvojičky“, rovnako ako metro a vlastne celý New York, boli miestom, kde sa stretávali ľudia všetkých možných národností a náboženských vyznaní.
Newyorské metro je výnimočné aj svojím vekom. Vznik prvého systému podzemnej dráhy sa datuje do roku 1904 a treba dodať, že pokročilý dôchodcovský vek na niektorých staniciach aj poriadne vidno. V tých, čo ešte nestihli prejsť rekonštrukciou, sa cez vetráky, ktoré ústia priamo pod nohy chodcov, počas daždivého dňa rinú prúdy vody, padajúce rovno na koľajnice. V noci, keď hustota premávky predsa len ustáva, nie je ničím výnimočným vidieť prebehnúť cez koľajisko myši alebo potkany, ktoré našli v odpadkoch pohodených medzi koľajnicami výdatný zdroj obživy. Samostatnou kapitolou je výzor nástupíšť, ktoré vyzerajú ako chrbty neveľmi čistého psa – Dalmatínca. Sivý betónový podklad je totiž pokrytý množstvom väčších či menších čiernych fliačikov. Ak by ste túžili spoznať ich pôvod, napoviem vám, že ide o pozostatky žuvačiek, ktoré do tejto podoby „upravili“ topánky miliónov pasažierov.
Pochmúrny obraz, ktorý o newyorskom metre panoval ešte v polovici osemdesiatych rokov, sa však podarilo vďaka zvýšenému prísunu financií a propagačnej kampani predsa len zmeniť. Dosiaľ sa však nepodarilo doriešiť spoľahlivosť systému. Najmä počas víkendov, keď je prevádzka na tratiach niekoľkonásobne nižšia ako počas dopravných špičiek, sa môže ľahko stať, že na vlak budete pre práve prebiehajúcu rekonštrukciu trate čakať aj niekoľko desiatok minút. Hoci sa vám za meškanie vlaku pravdepodobne nik neospravedlní, nervozita z práve zmeškaného stretnutia z vás naisto opadne pri rytmoch exotických hudobných nástrojov, ktoré sa ozývajú na mnohých staniciach.
Dôležitosť metra, respektíve celého dopravného systému, sa zvýraznila koncom decembra, v predvianočnom období. Odbory, združujúce okolo 40 tisíc zamestnancov, totiž vyhlásili na 16. decembra štrajk. Nepomáhali apely zdôrazňujúce protizákonnosť štrajku zamestnancov verejného sektora, ani argumenty poukazujúce na astronomickú výšku strát. Newyorská radnica pripravovala krízové scenáre, ktoré rátali so zvýšenou obsadenosťou súkromných vozidiel, či s väčším využitím lodnej dopravy, sám starosta Michael Bloomberg si dokonca kúpil nový bicykel. Rokovalo sa naozaj do poslednej chvíle – krátko po polnoci 16. decembra sa síce podarilo štrajkovú hrozbu oddialiť, zažehnaná však bola až po ďalších rokovaniach a kompromisoch. Newyorčania si vydýchli – pulzovanie v tepnách ich mesta sa nakoniec nezastavilo ani na minútu.
