Koncom októbra minulého roka začal Prvý kanál ruskej televízie vysielať sociálny projekt Žiť. Vysielanie stálo na princípe medzinárodne známeho projektu Jean de Molla a speváckej súťaži Golos. Základom bola pieseň Žiť Igora Matvijenka (hudba a vedno s V. Seleznevom aj text). Na nahrávaní piesne Žiť sa dovedna zúčastnilo 27 umelcov, drvivá väčšina z nich hviezdnych stálic ruskej hudby. Kým koncom roka 2016 mala (okrem televíznych divákov) pieseň mala vyše desať miliónov prehraní na youtube, v prvej dekáde januára už jedenásť a pol milióna.
V rámci televízneho vysielania Golos mali úspech aj iné piesne, napríklad raperi Timati a spevák Grigorij Leps a ich Nechaj ma odísť získali 9,9 milióna divákov, sedemminútová pieseň Pomodliť sa za rodičov autora Sosa Pavliašviliho a spevákov Vladi Blajberga a Torinike Kvitatiani získala 4,7 milióna divákov. Súčasťou projektu Житъ. Рф je osobitná stránka prístupná pre každého, kto sa chce podeliť so svojou skúsenosťou, so svojím príbehom. Autor projektu Žiť Igor Matvijeko povedal, že ho k tomu doviedla snaha pomôcť všetkým, ktorí sa ocitli v zložitej situácii a prežívajú ťažké časy tak, aby nikto so svojím problémom neostal sám, osihotený. Na youtube nadšený slovenský divák umiestnil dokonca aj originálnu verziu so slovenským prekladom, žiaľ, nie v texte, ale hlasom cez ruský originál.
Samotná pieseň, ktorá tvorila záver súťaže Golos s masovým nástupom a spevom účinkujúcich v rôznych obmenách, koluje na youtube, pričom oficiálna stránka poskytuje aj videoklip a film Vnútri projektu o tom, ako sa nahrávka a celkový sociálny projekt, vlastne projekt sociálnej komunikácie zrodil. Každý zo spevákov spieva len jeden verš, dvojice – operní speváci a raperi viac – začína sa spevom Grigorija Lepsa Kak možno odnjať žizň, pokračuje slovami Kak možno vykľučiť svet, Kak možno odnjať mať rebjonku kotoromu piať a každý verš od druhého oddeľujú zábery, videá až do konca skladby trvajúcej 6,45 minút. Za prvým veršom sa ozve osemkrát Net, net, net….
Vidíme výbuchy na letiskách a v metre, vraky ruských lietadiel v Sinajskej púšti, autá horiace po výbuchu, húkajúce ruské sanitky prepletajúce sa troskami áut, ľudí brodiacich sa v záplavách, plačúce matky, zúbožené starenky, maličké dieťa usilujúce sa chodiť s protézami oboch nôh. Speváci sa začudovane nespytujú iba, ako možno niekoho pripraviť o život, ale aj ako možno zadržať plač, slzy, ako sa možno nádejať sa a veriť, ako možno ľúbiť a snívať, ako po tom hroznom všetkom možno žiť ďalej. Záver spievajú všetci vedno s detským dievčenským chórom.
Strhujúci, grandiózny ruský projekt Prvého kanála, ruskej jednotky na základe medzinárodne známeho modelu Jean de Molla jasne dáva divákovi najavo, že všetko to, čo vidí počas piesne, všetky tie trápenia a katastrofy, nie sú videoklipmi vytvorenými výlučne pre pieseň, všetky sú so záberov, ktoré ruský divák, divák ruských televízií pozná z každodenného domáceho spravodajstva, je to každodenná realita, pre masu ľudí to nebola záležitosť televízneho spravodajstva, ale časť vlastného životného zážitku alebo prežitku niekoho z rodiny či najbližších známych. Projekt a hromadný záverečný chór piesne s refrénom divák pozná od čias projektu We are the World z roku 1977, u nás sa zoznámil s tým pri prvom vysielaní Superstar pred vyše desiatimi rokmi. Ruský projekt súťaže, webovej stránky, sociálnej komunikácie a nahrávky piesne umiestnenej na youtube nie je len pripomienkou reálnych ruských trápení, ale navyše doznieva v čase leteckej katastrofy v mori pri Soči, kde o. i. zahynul výkvet speváckeho zboru Alexandrovho súboru. Teda v čase, keď otázka, ako žiť ďalej, nie je básnickým zvratom populárnej piesne. Práve azda aj tieto vyslovene ruské súvislosti robia pieseň natoľko sledovanou, že vysoko prekračuje jedenásť miliónov pozretí na youtube. „ Je to pieseň o nádeji a viere, je to pieseň, ktorá dodáva človeku silu,“ konštatuje oficiálna stránka projektu Житъ. рф. Profesionálne dômyselne vytvorená nahrávka je emocionálne strhujúca aj pre nepredpojatého zahraničného, osobitne slovenského diváka youtube. Sčasti mu azda pripomenie aj otvárací ceremoniál ZOH v Soči s postihnutou speváčkou na invalidnom vozíku Juliou Samojlovovou, lebo jej refrén Žiť, Žiť, Žiť znie osobitnou silou, výnimočnou podmanivosťou.
