Ruský plyn, Bielorusko a hospodársko-politická integrácia II.

To, že ochota Bieloruska vstúpiť do spoločného štátu zostáva len na papieri, je už od uzavretia zmluvy o zväzovom štáte v roku 1999 tŕňom v oku predstaviteľom Ruskej federácie (RF). V Bielorusku dnes tento projekt nenachádza kladnú odozvu zo strany obyvateľstva. Podporu zväzovému štátu vyslovuje len 5 – 6 percent Bielorusov oproti približne polovici pred šiestimi rokmi. Ani pre Lukašenkove ambície zrejme nie je zjednotenie štátov veľmi lákavé. Ťažko by sa mohol stať prezidentom jednotného štátneho celku. Aj fúzia plynárenského monopolu s Gazpromom naráža na nesúhlas predstaviteľov Beltransgazu. Pre Bielorusov by nebola nevýhodná – podľa ruského veľvyslanca v Minsku Alexandra Surikova by mohla znížiť konečnú cenu pre odberateľov o 18 percent (DPH). Zároveň by investícia do modernizácie so sebou priniesla rozvoj tohto podniku a zvýšenie exportného potenciálu. Gazprom má eminentný záujem vstúpiť do Beltransgazu najmä preto, aby mohol exportovať plyn na západ bez sprostredkovateľa. 20 percent ruského plynu pritom dnes tečie cez Bielorusko. 26. júna prichádza oficiálne stanovisko ruskej vlády v otázke cien plynu pre Bielorusko v podobe listu zástupcu ministra priemyslu a energetiky RF Andreja Dementieva Štátnej dume RF. V ňom je cena plynu stanovená na 180 – 200 dolárov za 1 000 kubických metrov. Bieloruská strana sa pokúša zvrátiť nepriaznivý vývoj a generálny riaditeľ Beltransgazu Dmitrij Kazakov predkladá dva varianty spôsobu stanovenia cien plynu, podľa ktorých by Minsk platil za 1 000 kubických metrov plynu 100 – 103 dolárov. Zároveň vyjadril ochotu vpustiť Gazprom na bieloruský trh ešte v tomto roku. Podoba konečnej dohody Na to, akú podobu bude mať definitívna dohoda, vplýva celá škála politických a ekonomických faktorov. Vo všetkých oblastiach sa pritom prejavuje nerovnosť strán v rusko-bieloruskom dialógu. 87,4 percenta tovarovej výmeny Bieloruska tvoril v mesiacoch január až apríl obchod so štátmi Spoločenstva nezávislých štátov, bilancia predchádzajúcich rokov nebola pre Bielorusko o nič pozitívnejšia. Tovarová výmena RF s Bieloruskom predstavovala v roku 2005 takmer 16 miliárd dolárov, pričom na export pripadá vyše 10 miliárd a na import takmer 6 miliárd. Bielorusko vyváža do RF predovšetkým stroje, techniku a dopravné prostriedky a poľnohospodárske suroviny. Viac ako 53 percent ruského exportu do Bieloruska predstavujú energetické zdroje. Export plynu bol v roku 2005 vyčíslený na takmer 950 miliónov dolárov, ropa a ropné produkty na vyše 4 miliardy dolárov a elektrická energia na 220 miliónov. Hlavnou príčinou závislosti Minska na ruskú ekonomiku je medzinárodnopolitická izolácia Bieloruska, čo si uvedomoval aj samotný Lukašenko, keď 15. júna hovoril o pripravenosti Bieloruska vyznávať európske hodnoty. Od prípadného zlepšenia vzťahov s Európou si bieloruský prezident sľubuje zvýšenie ekonomického obratu. Pravdaže, zmena pohľadu EÚ na Lukašenkov režim je nezlučiteľná okrem iného s vyhrážkami o rozmiestnení ruských jadrových zbraní, ktoré opäť len dokazujú medzinárodnopolitickú izoláciu a bezpečnostnú závislosť Bieloruska na RF. Tieto vyhlásenia z 26. júna u nás svojho času nevzbudili takmer žiadnu pozornosť, na pozadí pokračujúcej diplomatickej vojny USA s Iránom a KĽDR však môžu vyvolať eskaláciu politického napätia Washingtonu s Minskom a s Moskvou, čo podľa všetkého nie je po vôli ani predstaviteľom RF. O istej forme izolácie možno hovoriť aj smerom k RF predovšetkým od 9. mája 2006, keď Putin podpísal príkaz o kardinálnych zmenách v hospodársko-ekonomických a kreditno-finančných vzťahoch RF a Bieloruska. Ten sa má okrem „dotovania“ Bieloruska v oblasti plynu týkať aj ropy. Bieloruská spoločnosť Belnefťchim kupuje od RF ropu na ďalšie spracovanie za ceny nezodpovedajúce trhovým. Ropné produkty (1,01 milióna ton v roku 2004) však reexportuje do Ruska za trhové ceny, čo je v rozpore s ruskými strategickými záujmami v tejto oblasti. Širší kontext Zdražovanie plynu pre Bielorusko možno vnímať aj v kontexte zvýšenia cien plynu pre Pobaltie, Ukrajinu, Gruzínsko, Arménsko a Moldavsko v novembri 2005, ktoré bolo médiami často označované za politické vydieranie. Zastrašovaním a vydieraním nazval tento krok aj americký viceprezident Cheney na samite baltických a čiernomorských predstaviteľov. Zvyšovanie cien pre Bielorusko je gestom, ktoré ukazuje, že ide o ekonomickú realitu kapitalizmu, ktorá sa dotýka – či už v dôsledku zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny alebo ekonomických záujmov smerujúcich ku vstupu RF na trh danej krajiny – nielen bývalých, ale aj súčasných najbližších spojencov Moskvy. Ide o výsledok transformácie sovietskeho hospodárskeho systému na trhové hospodárstvo. Pri analýze cenovej politiky RF voči Minsku treba vziať do úvahy aj to, že posledné zdraženie plynu pre Moldavsko od 1. 7. 2006, nehovoriac už o ostatných štátoch SNŠ s výnimkou Ukrajiny, je miernejšie ako zdraženie plynu pre Bielorusko. Pritom donedávna bolo Bielorusko jedinou bývalou krajinou ZSSR, ktorá dostala odklad v otázke zvýšenia cien. Rovnako transportné náklady plynu pre Bielorusko sú o tretinu nižšie, ako napríklad plynu pre Ukrajinu. Nízke transportné náklady sú aj súčasťou Kazakovových variantov stanovenia ceny plynu, pričom v jednom z nich navrhuje, aby sa ako základ pre jej výpočet stala cena plynu pre Nemecko po odpočítaní transportných nákladov. Výška ceny plynu smerujúceho z RF do Bieloruska v nasledujúcom období bude záležať od ochoty Minska pristúpiť ku kompromisom v prípade Beltransgazu. Komplikácie môže predstavovať podmienka, ktorú vyslovil na margo predaja kontrolného balíka akcií Alexander Lukašenko a vicepremiér Bieloruska Vladimír Semšanko – fúzia sa uskutoční v prípade, ak RF umožní Bielorusku ťažiť na jej území plyn v objeme 12 miliárd kubických metrov ročne. RF túto podmienku zatiaľ nespochybnila, je však nepravdepodobné, že by Bielorusko bolo pripravené k investícii tohto druhu. Po predajnej cene, ktorá bude určená spoločnosťou AMN Ambro a nemala by sa opäť stať predmetom sporu, môže predaj Beltransgazu stroskotať na požiadavke účasti Bieloruska v ťažbe ruského plynu, čo je pri zvážení ochoty Lukašenka uskutočňovať reálne kroky k vytvoreniu spoločného štátu, vrátane odpredaja kontrolného balíka akcií Beltransgazu, pomerne pravdepodobný scenár. Dopady na ekonomiku Otázka je, aká bude v tomto prípade cena plynu pre Bielorusko a aké udalosti budú predchádzať zvýšeniu cien. Zvýšenie cien na 200 dolárov a radikálna zmena energetickej politiky voči Minsku by bol pre bieloruskú ekonomiku katastrofálny scenár, veď štvrtinu z 30 miliardového HDP Bieloruska tvorí produkcia Beltransgazu a Belnefťchimu. Ich podiel na exporte Bieloruska je 27,5 – 37,4 percenta. Podľa odborníkov by zvýšenie cien plynu len na úroveň 100 USD za 1 000 kubických metrov znamenalo stratovosť polovice bieloruských podnikov a inflácia by dosiahla 18 percent. Deficit štátneho rozpočtu by v tomto prípade predstavoval 6 – 8 percent. Bieloruské úrady dnes plánujú makroekonomické ukazovatele na rok 2007, vychádzajúc z rastu cien plynu o 10 – 11 percent. Podľa slov A. Lukašenka má HDP Bieloruska vzrásť do roku 2010 o 46 – 55 percent oproti roku 2005, objem výroby o 43 – 51 percent a inflácia by nemala prevýšiť 5 percent. Podľa údajov Svetovej banky pritom ekonomická pomoc RF v oblasti ropy a plynu priemyslu predstavuje 11 percent HDP Bieloruska. Cena plynu pre Bielorusko nezostane na požadovanej úrovni 200 dolárov, bieloruská ekonomika si to jednoducho nemôže dovoliť. Navyše, ako upozornil bieloruský premiér Sidorskij, tento krok by sa negatívne odrazil aj na ruskej ekonomike, keďže v 80 percentách bieloruských podnikoch má účasť ruská strana. Pre Moskvu je rizikom aj hospodársky rozvrat v krajine, ktorý by mohol viesť k štátnemu prevratu, a tým aj k odklonu od problematickej, ale aj tak proruskej zahraničnej politiky Lukašenka. Je nepravdepodobné, že by sa zopakoval scenár z februára 2004 a že by neochota bieloruskej strany viedla k opätovnej plynovej blokáde. Bieloruskí predstavitelia majú určite v živej pamäti aj nedávne zastavenie dodávok plynu pre Ukrajinu počas tejto zimy. Definitívne sa o cenách plynu pre Bielorusko na rok 2007 rozhodne v novembri tohto roku. Ako sa uvádza v liste Dementieva, cena bude stanovená v rozmedzí 180 – 200 dolárov. 180 USD by mohlo predstavovať hornú hranicu pri vyjednávaniach o definitívnej výške ceny plynu. Bielorusko spočiatku súhlasilo so zvýšením cien o 11 percent, neskôr Kazakov pristúpil na 100 – 103 dolárov, čo môže predstavovať spodnú hranicu ceny pri vyjednávaniach. Treba však dodať, že spoločne s cenou plynu bude v novembri upravená aj výška tranzitných poplatkov. Tá pravdepodobne tiež stúpne, čo bude kompenzovať zvýšené náklady Bieloruska na nákup plynu. Analýza bola publikovaná na stránkach Spoločnosti pre strednú a východnú Európu www.ssve.sk