Rusko nasadil funkcionárov ANO do štátnych podnikov

Jirko Malchárek, podpredseda ANO, nominant na post ministra hospodárstva Narodil sa 28. júna 1966 a žije v Bratislave. Najskôr sme ho poznali ako automobilového pretekára, dokonca aj počas jeho prvých rokov v politike, do ktorej vstúpil ako priateľ a spojenec Pavla Ruska. Hovorilo sa o ňom ako o Ruskovom nominantovi v Strane občianskeho porozumenia, čo potvrdil odchodom zo SOP a účasťou na zakladaní Aliancie nového občana. Aj neskôr stál vždy verne na Ruskovej strane, nikdy sa v médiách o svojom straníckom šéfovi nevyjadroval kriticky. A Rusko ho namiesto Ľ. Lintnera presadzoval na post podpredsedu parlamentu. Dnes si nevedia prísť na meno. Ešte stále podpredseda parlamentného výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Náš týždenník sa usiluje objektívne analyzovať dôvody, pre ktoré kauza okolo Pavla Ruska vznikla. Každý jej aktér má určite svoje vlastné dôvody a v niektorých prípadoch môžu byť aj protichodné. Prečo ste vy ako podpredseda ANO vystúpili proti svojmu straníckemu šéfovi? – Nechcem prehodnocovať celú svoju politickú minulosť a môj terajší postoj tiež nemá viesť k prehodnocovaniu dôvodov, pre ktoré sme aj s Pavlom Ruskom pred niekoľkými rokmi zakladali Alianciu nového občana. Dokonca nechcem prehodnocovať ani svoju doterajšiu spoluprácu s Pavlom Ruskom, nielen v období zakladania ANO, ale aj neskôr. Takže všetko, čo bolo doteraz, všetko, čo Pavol Rusko aj s vašou osobnou podporou robil, bolo v poriadku a problém nastal, až keď ho koaliční partneri vyzvali na odchod z vlády? – Po prvé, moja doterajšia spolupráca s Pavlom Ruskom a moje postoje voči nemu vychádzali z tej sumy informácií, ktorú som o ňom a o jeho aktivitách mal. Hovorím o období, keď sme spoločne tvorili a definovali liberálny politický program, ktorý sme potom každý svojou mierou vplyvu presadzovali. Myslím si, že v tomto smere sme spoločne i každý za seba urobili veľký kus práce. A po druhé, problém nenastal, keď koaliční partneri vyzvali P. Ruska na odchod z vlády, ale vo chvíli, keď sme zistili, že nám v kauze zmenky klamal, keď ponúkal rôzne vysvetlenia a stále prichádzal s novými. A keď sme od neho zistili, že aj ako minister podniká. A to všetko ste zistili, až keď to odhalili novinári, resp. keď sa k tomu predseda ANO verejne, hoci asi nechtiac priznal pod tlakom udalostí? – Bohužiaľ, áno. Až v posledných týždňoch začíname zisťovať, čo všetko pred nami, pred svojimi najbližšími spolupracovníkmi Pavol Rusko zatajoval. Mnohé závažné informácie o jeho pôsobení a štýle práce zisťujeme, rovnako ako verejnosť, až teraz. Ja osobne sa dnes, po ôsmich rokoch našej spolupráce a po vyše štyroch rokoch strávených v jednom politickom subjekte, cítim byť oklamaný. Čo konkrétne máte na mysli, čo ste o Pavlovi Ruskovi doteraz nevedeli? – Netušil som, že minister hospodárstva môže byť súčasne podnikateľom a ešte môže byť na to aj hrdý. Netušil som, že minister hospodárstva si môže od podnikateľa požičiavať desiatky miliónov v hotovosti. A ešte od podnikateľa, ktorý podniká v jeho vlastnom rezorte. A netušil som, že minister môže za bežné považovať, keď tie desiatky miliónov nosí v kufríku. Nerozumiem, ako mohol tvrdiť, že z vlastných peňazí financuje Alianciu nového občana, keď sám si potreboval od podnikateľov pochybným spôsobom požičiavať peniaze. Navyše podpisovanie zmeniek podnikateľom je to najkrajnejšie riešenie, predsa dnes je už v bankách prebytok peňazí a naozaj nie je problém si tam tie peniaze požičať… Až tak jednoduché, ako to vyzerá podľa reklám, to zasa nie je. – Pavol Rusko by s tým určite nemal problém, ako nijaký podnikateľ, ktorý si chce požičať na transparentné obchody, takže asi ani tie Ruskove obchody neboli až také transparentné. O čom svedčí fakt, že ich doteraz nedokázal dostatočne zrozumiteľne a dôveryhodne vysvetliť a len okolo zmeniek bolo tých verzií už priveľa. O tom nedostatku informácií hovorí aj ďalší podpredseda ANO Ľubomír Lintner. Vy ste naozaj nemali informácie o jeho ekonomických aktivitách, tomu máme veriť? – Ale je to tak. Ja som už sedem rokov v parlamente a ani by mi nezišlo na um pýtať si od svojich kolegov nejaké previerky, ako na tom sú majetkovo, finančne, s kým obchodujú a podobne. Veď to je vec elementárnej logiky, že ak chcem v politike dlhodobo uspieť, tak tam nejdem zabezpečovať sám seba, ale idem pracovať pre svojich voličov, mám na pamäti, čo som im sľúbil. A ak to takto nefunguje, tak treba ísť preč, nemožno tolerovať zamieňanie si zvereného rezortu so súkromnou firmou, a nič na tom nemení ani hra so slovíčkami. S ktorými? – Minister sa nemôže tváriť, že keď nie je formálne konateľ firmy, že ju môže neformálne riadiť, alebo že keď investoval niekam peniaze ešte pred príchodom do politiky, tak vlastne on iba spravuje svoje investície. Nemôže to robiť a bodka. Toto sú nepísané, ale platné kritériá slušných politikov v slušných krajinách. A každému je dnes jasné, že takýto politik ako Pavol Rusko by musel v slušnej krajine odstúpiť do hodiny a jeho politická kariéra by musela skončiť. Ale toto sú už priveľké slová na slovenského politika, nota bene na predstaviteľa vládnej koalície, ktorá v tomto smere má toho na rováši oveľa viac než len prešľapy Pavla Ruska. A nikto za ne doteraz nepykal. – Lenže takáto kauza tu po roku 1989 ešte nebola. Dokonca ani pán Mečiar sa nedostal až do takej výšky, on sa „vyšplhal“ „iba“ na 40 miliónov korún. A navyše hneď od začiatku si pre verejnosť vymyslel istú verziu, ktorú už potom nemenil. A tá jeho verzia je doteraz z hľadiska zákona nenabúrateľná. Preboha, vari len nechcete, aby sme začali veriť, že si Mečiar tie milióny seriózne požičal a seriózne ich aj splatí? – Ale to nehovorím. To, samozrejme, neznamená, že Mečiarove vysvetlenie pôsobí dôveryhodne vo vzťahu politik – občan. Ale Pavol Rusko nielen vám, novinárom a verejnosti, ale aj nám ponúkol už štvrtú verziu, rádovo to je oveľa vyššia suma, je to čoraz viac zahmlené a nezrozumiteľné, nie je jasné, na čo sa tie peniaze použili, z čoho sa vracali, a aj, a to chcem zdôrazniť, od koho si predseda ANO požičiaval. Takže takáto kauza tu naozaj nebola a ja si neviem predstaviť, že takýto človek môže zotrvať v politike, vo verejnej funkcii. Z tohto hľadiska je to verejnosti absolútne jasné, otázne však je, prečo to nie je jasné štruktúram ANO, členom republikových, ale aj krajských orgánov. Vy tomu rozumiete? – Teraz budem absolútne zrozumiteľný, aby každý mohol pochopiť, o čo tu ide. My sme sa až v poslednom čase dostali k materiálom z ministerstva hospodárstva, ktoré síce nie sú tajné, ale jednoducho za normálnych okolností nám ani na um nezišlo, že by sme ich mali sledovať. Na základe informácií, ktoré sme takto získali, vyvstáva otázka demokratickosti štruktúr ANO. Zistili sme napríklad, že predseda bratislavskej krajskej organizácie je v orgánoch bratislavskej teplárne, že predseda banskobystrickej organizácie je v orgánoch košickej teplárne, že manžel predsedníčky z Nitry je v predstavenstve Slovenskej energetickej a prenosovej sústavy, že podpredsedníčka Katka Glončáková je v SARIO. Takže ľudia, ktorí teraz vyjadrujú Pavlovi Ruskovi dôveru v straníckych štruktúrach, sú mu vlastne zaviazaní a vďační za slušné príjmy? – Pavol Rusko si sprivatizoval zastupovanie štátu vo viacerých firmách a títo ľudia, pri všetkej úcte k nim a k rokom, ktoré sme spolu strávili, zrejme stratili určitú schopnosť nezávislého, svojprávneho rozhodovania sa v straníckych orgánoch. Sám ste naznačili, že asi nebude všetko v poriadku s financovaním strany, o ktorom bol podľa Ľ. Lintnera informovaný iba sám Pavol Rusko. Vy o tom tiež nič neviete? – My sme mali prístup iba k oficiálnym auditovaným správam, možno lepšie informácie mal generálny sekretár. Nám sa Ruskove tvrdenie, že stranu financuje z vlastných peňazí, zdala byť dôveryhodná. Napokon tejto lži uverilo celé Slovensko. Dnes si myslíte, že to bola a vlastne je lož? – Jednoznačne sa ukázalo, že to je lož, lebo by si nemusel požičiavať také veľké sumy. A potom je otázkou aj to, komu vlastne slúžil Pavol Rusko v politike, keď mal také veľké záväzky. Ak je to tak, neobávate sa, že aj okolo financovania samotnej strany môžu vzniknúť podobné kauzy? – Som presvedčený o tom, že to nemohlo byť v poriadku, ale nie som ten, kto to má posudzovať, nejaká hĺbková kontrola by možno mohla zistiť o finančných operáciách v našej strane viac. A myslím si, že si to všetci zaslúžime po tých rokoch, počas ktorých pred nami vlastne Pavol Rusko len predstieral vzájomnú dôveru. Ako je možné, že vy dnes prežívate toto všetko, radikálne meníte postoje na základe týchto skutočností a vaše poslanecké kolegyne zotrvávajú na podpore Pavlovi Ruskovi? – Neviem, prečo ma Eva Černá verejne v médiách uráža, keď za tri roky strávené v parlamente sa nenaučila bez pomoci pohybovať po výboroch a v pléne. Uznávam, že je naozaj doma v sociálnej problematike, ale nerozumiem, prečo by zrazu, keď sme doteraz mali dobré vzťahy, mala súkromná kauza nášho predsedu naše vzťahy takto poznamenať. Nebudem sa na ich adresu vyjadrovať hanlivo, aj keď si myslím, že si ich vyjadrenia nezaslúžim. Boli sme výborný tím, až kým nás Pavol Rusko nerozdelil. Ale veď to sú svojprávne dospelé ženy, ktoré majú rovnaké informácie ako vy, takže sa rozhodujú samé za seba. Alebo aj ony sú Ruskovi niečím zaviazané? – Verím tomu, že minimálne aspoň v jednom z týchto troch prípadov je toto zahmlenie reality len dočasné. A verím, že sa to v krátkom čase zmení. Myslíte na Beátu Brestenskú, ktorá by mohla dokonca nahradiť Vladimíra Menicha na poste štátneho tajomníka ministerstva dopravy? – Myslím práve na ňu. V prípade Ivety Hanzélyovej ide voči Pavlovi Ruskovi skôr o osobný vzťah. On bol na jej svadbe a preto ona teraz stojí na jeho strane. Lenže Beáta Brestenská, to je niečo iné. Ona stále veľmi kvalifikovane presadzovala všetko, čo súviselo s programom vlády alebo čo súviselo s modernizáciou spoločnosti. Jej špecializácia je informatizácia spoločnosti, rozvoj internetu, a najmä v tejto oblasti bola veľmi aktívna a výrazne posúvala vpred program a obsah politiky ANO i vládnej koalície. Chcete povedať, že toto všetko sa už skončilo? – Práve naopak. Chcem povedať, že by mohla mať príležitosť, aby v tom všetkom ďalej pokračovala ako súčasť tejto vládnej koalície. Veď ani my – ľudia odmietajúci Pavla Ruska – sme sa neodklonili od toho, čo sme robili a čo sme presadzovali doteraz. My sme sa odklonili od Ruska, lebo nechceme byť a nebudeme spoluvinníkmi za niečo, čo robí on, pretože je to – podľa nás – nezlučiteľné s verejnou funkciou. To nie je žiadne politické salto a ja naozaj neviem, čomu sa na tomto postoji dá nerozumieť. Možno, že to, čo je nezrozumiteľné, je spôsob, akým riešite svoju účasť vo vládnej koalície. Nezdá sa vám, že je to veľmi neštandardné riešenie? – Ja naozaj nehovorím, že toto nie je neštandardné riešenie. Je. Lenže my reagujeme na skutočne veľmi neštandardnú situáciu, do ktorej nás dostal predseda Aliancie nového občana. A v tej situácii sme síce neštandardným spôsobom, ale jasne a zrozumiteľne zadefinovali našu líniu voči zvyšku vládnej koalície, ktorá – pokiaľ ide o obsah politiky – nepopiera to, čo sme robili doteraz. Aj preto pre mňa Beáta Brestenská predstavuje ako človek vysokú hodnotu, i ako odborník v politike. Nebudem sa hnevať na žiadne invektívy, ktoré dostávam cez médiá. Beriem to jednoducho tak, že Beátka ešte stále trošku nedostatočne vyhodnotila skutočnosti, ktoré nás k tomuto postoju viedli. To, čo hovoríte, je dôležité, ak berieme do úvahy, že ste budúcim ministrom. Znamená to, že trojica Zajac, Tóth, Malchárek bude pôsobiť vo vláde v duchu doterajšieho pôsobenia ministrov za ANO? Aj pri sporných otázkach najmä vo vzťahu ku KDH? – Určite áno, veď my sme sa nezmenili. Nás predsa doteraz neriadila nejaká nadpozemská sila. To, čo sme doteraz hovorili, vyjadrovalo naše vlastné postoje a tie nemáme prečo meniť. Dokonca musím upozorniť, že práve tie sporné postoje idú na náš vrub. Pokiaľ ide o tvorbu politických postojov, tak situácia v Aliancii nového občana bola už dlhší čas taká, že Pavol Rusko sa staral o svoj rezort a politiku v strane, z hľadiska ideológie sme robili väčšinou vo dvojici s Ľubom Lintnerom. A tomu zodpovedá aj frekvencia našich mediálnych výstupov, ktorá rádovo predstihla všetkých ostatných dokopy. Ale to je v poriadku, veď za stranu nemusia vždy hovoriť desiati ľudia. Dôležité je, že sme neprezentovali osobné postoje, ale názory našich voličov, našich sympatizantov, tých, ktorým sú liberálne hodnoty nejakým spôsobom vlastné. A na tom teda nič meniť nebudeme. Takže nemusíme očakávať, že odteraz kresťanskí demokrati bez odporu dokážu presadiť svoju spornú agendu, napr. pokiaľ ide o cirkevné otázky? – Pozrite sa, priznávam sa bez mučenia, že nebudeme sa usilovať zbytočne prilievať olej do ohňa, ale budeme sa usilovať hľadať skôr prieniky medzi koaličnými stranami v tých hodnotách, v ktorých sa zhodneme, ktoré si navzájom neodporujú. Naším cieľom je sústrediť sa na splnenie toho, čo sa doteraz nepodarilo z vládneho programu splniť, a to bez toho, aby sme zbytočne vyrábali zbytočné konflikty. Opozícia tvrdí, že vláda nemá dostatočnú podporu v parlamente a v prvom rade by mala požiadať parlament o vyjadrenie dôvery. Aký je v tejto veci postoj vašej platformy, navrhnete vy osobne po vstupe do vlády svojim kolegom, aby vyvolali takéto hlasovanie? – Nechápem, prečo by sme mali robiť veci komplikovane a nie jednoducho. Nemáme zatiaľ dôvod, aby sme rozmýšľali o spájaní hlasovania o bežných vládnych návrhoch s vyjadrením dôvery vláde. Myslím si, že vláda nestratila svoje doterajšie postavenie v parlamente a naďalej je schopná v ňom robiť svoju prácu. Napokon, veď ak opozícia tvrdí, že má teraz väčšiu silu, tak môže odvolávať jednotlivých ministrov, alebo môže vyjadriť nedôveru vláde ako celku, tak nech to pokojne robí. A podľa toho, aký počet hlasov dá pri takýchto hlasovaniach dokopy, podľa toho sa my budeme správať. Túto iniciatívu Smeru my na svoje plecia brať nebudeme. Vy si teda myslíte, že vláda vrátane vášho poslaneckého klubu má dostatočnú podporu v parlamente aj v tejto chvíli? – Pavol Rusko teraz zapôsobil ako zjednotiteľ, podarilo sa mu proti sebe zjednotiť všetkých. Chcem tým povedať, že sa nám do poslaneckého klubu vrátili ľudia, ktorí práve kvôli Ruskovi z klubu a ANO odišli, teda Anton Danko a Ján Drgonec. A dokonca si myslím, že to nie sú poslední ľudia, ktorí sa vrátia do nášho poslaneckého klubu. Preto aj na základe svojich sedemročných skúseností mám pocit, že vládna koalícia by mohla pôsobiť v parlamente ešte konzistentnejšie a lepšie než doteraz. Ale nemám krištáľovú guľu, tak radšej nepredbiehajme. Chcete povedať, že koalícia Ľubomíra Lintnera a Jirka Malchárka so stranami, ktoré ich pred časom neboli schopné či ochotné zvoliť za podpredsedov parlamentu, bude pevnejšia než doterajšia? – Toto už je stará história a zabudnutá vec. Podpredsedu parlamentu nevolí koalícia alebo opozícia, ale takejto voľbe predchádza spravidla dohoda jedných s druhými. To sa nám len tak podsúva, že ma koalícia nezvolila. Mňa nezvolila opozícia, ktorá sa na tejto voľbe nezúčastnila. Vládnu koalíciu spája to, čo má spoločné, a rozdeľuje ju to, čo má rozdielne, teda ideologické rozpory medzi liberálmi a kresťanskými demokratmi tu sú a sú prirodzené. Otázka je, do akej miery budeme tieto rozdiely zdôrazňovať a budeme míňať energiu, ktorú budeme potrebovať pre tie veci, ktoré nás spájajú. Ktoré to sú? – Predovšetkým to je ekonomický program, v ktorom niet väčších rozdielov. Ale sú to aj ďalšie časti z vládneho programu, ktoré vyjadrujú prienik záujmov a predstáv všetkých subjektov vládnej koalície. Poslanecký klub ANO sa teda už nebude sporiť s ostatnými časťami vládnej koalície? – Poslanecký klub Aliancie nového občana chce aj naďalej dôsledne obhajovať liberálne myšlienky v slovenskej politike, ale nebudeme iniciovať zbytočné spory. Očakávate teda, že vládna koalícia sa v novom zložení nedohodne na predčasných voľbách, napríklad na ich posune na kedysi pôvodný termín v júni? – Táto vláda má naďalej legitímny mandát na štyri roky a jej postavenie je závislé od parlamentných počtov. Takže ak sa zmenia tie, zmení sa aj jej situácia. Ak sa stane, že opozícia bude mať na svojej strane sedemdesiatšesť poslancov a bude nám môcť odvolávať členov vlády a vláda nebude môcť normálne pracovať v rámci svojho programového vyhlásenia, tak v takom prípade niet dôvodu sa nezamýšľať nad predčasnými parlamentnými voľbami. Potom je už len otázkou, čo by takéto voľby vyriešili a komu by to prospelo, či by občania boli spokojní so situáciou, v ktorej by sa politici nevenovali ničomu inému, len predvolebnej kampani, nenaplnili by sa priority, ktoré sú – podľa nás – potrebné. O tomto rozhodnú iba poslanci Národnej rady. Republiková rada Aliancie nového občana konečne urobila to, o čo ste ju žiadali, a doslova expresne zvolala mimoriadny kongres ANO. Ste s tým spokojní, je to vaše prvé víťazstvo vnútri strany? – Republiková rada je podľa nás vyskladaná nelegitímne z hľadiska reprezentácie členskej základne. Vo veľkej miere sú to zamestnanci v rámci rezortu hospodárstva alebo ľudia, ktorí v ňom pôsobia, napríklad v rôznych štatutárnych orgánoch obchodných spoločností. Preto to, o čom rozhodla rada, nemá nič spoločné s tým, čo sme my požadovali. Požadovali ste zvolanie mimoriadneho kongresu strany, aby ten – okrem iného – rozhodol o legitimite podpredsedov a o ďalšom smerovaní ANO v poslednom roku tohto volebného obdobia. – Lenže o tom treba najskôr diskutovať v členskej základni. Veď ako inak môže kongres zložený z ľudí, ktorí boli delegátmi minulého, legitímne o týchto veciach rozhodnúť? Takže my sme požadovali kongres na záver vnútrostraníckej diskusie, aby ju vyhodnotil a na jej základe prijal rozhodnutia. A na tej diskusii sme sa chceli po celom Slovensku aktívne zúčastniť, vysvetliť svoje postoje, prezentovať svoje návrhy. Ak vám teda republiková rada nechcela vyhovieť, o čo pôjde na tomto naozaj bleskovo zvolanom kongrese? – Myslím si, že ide len o to, ako nás vylúčiť zo strany, ako nás odvolať z funkcií. Takže o tomto kongrese si myslíme svoje. Diskutovali ste už v rámci platformy o účasti, resp. neúčasti na mimoriadnom kongrese strany? – Nemáme túto tému ešte uzavretú, aj keď sme – pochopiteľne – začali o nej hovoriť. Ešte sme sa nezhodli, či to prídeme takto povedať aj delegátom rovno do očí. Ja osobne s tým nemám žiadny problém, ide len o legitimizáciu nelegitímneho a zbytočného kongresu. A chcete naďalej zotrvať v Aliancii nového občana a pokúsiť sa získať členskú základňu na svoju stranu? – Chceme zotrvať pri hodnotách, na ktorých ANO vznikla a postavila svoj predvolebný program a svoju doterajšiu politiku. Viete, my predstavujeme dokopy vyše 10-tisíc preferenčných hlasov, sme piati podpredsedovia zo šiestich, sme zakladatelia strany a tvoríme drvivú väčšinu poslaneckého klubu a vlastne aj ministerského klubu. Takže v žiadnom prípade nie sme nejaká skupina odpadlíkov. Dokonca viac ako mnohí iní sme tvorili imidž ANO, podieľali sa na jej politike i vnútornom živote, takže vari máme právo na svoj postoj. Chceme všetkým vysvetliť, že tu niekto prekročil hranice akceptovateľné pre pôsobenie v ústavných a vôbec verejných funkciách. Tento týždeň sa stanete ministrom hospodárstva. Máte už predstavy, v čom chcete pokračovať tak, ako to robil Pavol Rusko, a v čom, naopak, pokračovať nebudete? Čoraz kontroverznejšie napríklad pôsobil jeho postup pri lákaní zahraničných investícií na Slovensko. – Minister hospodárstva by vo svojej činnosti určite nemal rozdeľovať podnikateľov na domácich a zahraničných. Určite chcem vrátiť transparentnosť do prerozdeľovania európskych, ale aj slovenských fondov pre podnikateľské subjekty, v čom rezort zjavne pokrivkával. Taktiež za dôležitý považujem právny audit všetkých činností, ktoré tam doteraz prebehli, a myslím si, že bude nevyhnutná aj istá personálna obmena. Už viete, koho chcete vymeniť? – Neviem si predstaviť spoluprácu s ľuďmi, ktorí považujú za normálne, ak niekto podniká v pozícii ministra. Nechcem, aby takíto ľudia zotrvali v postavení, ktoré je na ich vlastný prospech, ale nie na prospech občanov. Ďalej je potrebné doriešiť aj spor okolo investície automobilky KIA, ktorý už dávno prekročil rezortné hranice a stal sa z neho celospoločenský problém. A napokon sa chcem výraznejšie venovať problematike ochrany spotrebiteľa, ktorá bola odtlačená do úzadia, a dať väčšiu slobodu agentúre SARIO, aby nebola pod takým veľkým vplyvom štátu. V tomto smere je zaujímavý príklad Czechinvest, ktorý je mimoriadne agilný, úspešný a pritom nie je závislý od politických garnitúr. Budete prehodnocovať aj stranícke nominácie, o ktorých ste v tomto rozhovore hovorili? – Stranícka nominácia je legitímna po úroveň štátnych tajomníkov, a potom to je už otázka dôvery či nedôvery voči konkrétnym osobám. Ak to budú ľudia, ktorí vedia tolerovať také správanie, aké predviedol Pavol Rusko v pozícii ministra, neviem si s nimi predstaviť ďalšiu spoluprácu. A odbornosť považujem za automatické kritérium. Chcete dotiahnuť do konca aj prešetrovania, ktoré v rezorte odštartoval minister financií Ivan Mikloš? – My sme v kontakte s pánom podpredsedom vlády Miklošom a už teraz viem povedať, že tá kontrola nebude ukončená, bude pokračovať. Dokonca by som chcel požiadať aj Generálnu prokuratúru, aby prešetrila niektoré sporné veci. Bude tam prebiehať kontrola finančnej polície alebo Najvyššieho kontrolného úradu. Túto etapu treba uzavrieť bez toho, aby sme naháňali čarodejnice. Ale tento rezort si zaslúži aj isté spoločenské očistenie. Môžeme očakávať aj ďalšie trestné oznámenia? – Nechcem o tom špekulovať, ale keď bude na to dôvod, budú aj trestné oznámenia. S hosťom Slova sa zhovára Braňo Ondruš