K odpornému vandalskému zločinu došlo v piatok nad obcou Stráňavy, kde niekto odpílil ruky z bronzového súsošia Brániace matky od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Pomník bol postavený na počesť padlých príslušníkov I. čs. armádneho zboru, ktorí tu položili svoje životy v jednom z najťažších bojov proti nacistickým vojskám na území Slovenska v apríli 1945. Slávne súsošie sa objavilo v roku 2001 v hollywoodskom trháku Za nepriateľskou líniou a v roku 2010 sa ho pokúsili ukradnúť… Tentoraz sa poškodeniu nevyhlo.
Pamätníky Slovenského národného povstania sa v posledných rokoch stávajú už takmer pravidelne terčom útokov. Napríklad pomník z Nemeckej ukradli už dvakrát. K systematickej ochrane týchto pamiatok sa zatiaľ nepristúpilo. Pritom nejde o obyčajné pomníky. Slovenské národné povstanie považujem za najvýznamnejšiu udalosť našich moderných dejín, chrbtovú kosť našej slávy a identity. Mali by sme byť preto citlivejší na to, ako sa s odkazom tohto najhrdinskejšieho skutku našej histórie zaobchádza.
V Banskej Bystrici zasa nejakým občianskym aktivistom prekáža, že počas osláv 75. výročia SNP sa uskutoční v meste vojenská prehliadka Ozbrojených síl SR. Zvláštne, že im neprekážalo, keď sa objavil chorý nápad spojiť oslavy výročia SNP s oslavou vstupu do NATO. Ale osláviť tým Slovenské národné povstanie – to už nie! Vraj takáto forma osláv v demokratickej spoločnosti nie je prijateľná – nech to idú vysvetľovať do kolísky demokracie, Francúzskej republiky, kde sa aj dnes konala tradičná veľkolepá vojenská prehliadka pri príležitosti výročia revolúcie. Aktivistka Csilla Droppová ako ďalší argument uviedla názor, že „ak armáda funguje dobre, tak o nej nemá nikto vedieť“. No tak to je vskutku „demokratický“ postoj. Práve naopak – v demokratickej spoločnosti musí byť armáda transparentná. Všetci o mne vedia, že som pacifista, ale kedy inokedy si naše ozbrojené sily, dedičia povstaleckej armády, majú uctiť hrdinov SNP, ak nie v ten najväčší sviatok? Niektorí ľudia už naozaj nevedia, ako sa zviditeľniť.
Foto: Emil Polák
Zdá sa, že už tradične majú s Povstaním problém v Bratislave. Už tu boli pokusy premenovať Most SNP na Nový most – túto trápnosť našťastie napravil bývalý primátor Milan Ftáčnik. Nový primátor Matúš Vallo však navrhol opäť jednu zo samoúčelných zmien – aby sa časť Námestia SNP premenovala na Námestie Nežnej revolúcie. Už neraz som kritizoval neschopnosť alebo ignorantstvo bratislavských radných, s akým pristupujú k našim dejinám a sochám zvlášť. Namiesto nových sôch sa oživujú kópie nižšej historickej i kultúrnej hodnoty, namiesto našich osobností sa vymýšľajú bizarné pocty ľuďom, ktorí sa v našom hlavnom meste len zastavili. Stavanie pomníkov tu skrátka nemá koncepciu, ani filozofiu. Čo bude nasledovať nabudúce? Premenovanie Hviezdoslavovho námestia na Námestie Georga Busha? Alebo premenovanie Šafárikovho námestia na Námestie VPN? Takéto konjunkturalistické a účelové premenovávanie verejných priestranstiev nemá v našich dejinách obdobu. Dokonca aj Americké námestie prežilo bývalý režim, kým Sovietske bolo v tom novom zlikvidované okamžite. Pomníky tak nie sú pamätníky, nie sú piliermi našej historickej pamäte, ale oslavnými kultmi svedčiacimi skôr nejakej diktatúre.
Pán Vallo, myslím si, že váš starý otec Miroslav Válek by sa v hrobe obracal, ako biedne sa o vás obtrela kultúra a kultúrnosť. Nájdite si plochy na vaše oslavné orgie niekde inde, je ich predsa dosť, pretože zmenšovať Námestie SNP v roku 75. výročia Povstania je podobná hanebnosť ako odrezať tomu súsošiu nad Stráňavami ruky. Nie, Povstania v Bratislave nie je dosť, naopak, chýbajú sochy jeho veliteľov, generálov Goliana a Viesta. No ak nemáte k tejto najslávnejšej udalosti našich dejín elementárnu úctu, aspoň sa do toho nestarajte a riešte skutočné problémy Bratislavy!
(Status na FB 14. 7. 2019)
