Najnovší film Nikitu Michalkova Barbier zo Sibíri sa považuje za najdrahší ruský film všetkých čias – náklady na neho presiahli sumu 45 miliónov dolárov. Na premiére v moskovskom Kremli sa zišla najväčšia smotánka ruskej spoločnosti počnúc premiérom Jevgenijom Primakovom a končiac povedzme finančným magnátom Borisom Berezovským. To by samo osebe nebolo také prekvapujúce, keby najslávnejší ruský filmový režisér a držiteľ Oscara na tomto večierku neohlásil, že zvažuje svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Doslova povedal: „Ak ma ľudia skutočne chcú a potrebujú ako prezidenta, potom budem o tom vážne uvažovať.“ A tak sa z podujatia, ktoré bolo pôvodne chápané ako štart reklamnej kampane jeho filmu, stal štart kampane prezidentskej. Agentúry síce ešte neskúmali Michalkovove šance, ale o jeho popularite nikto nepochybuje. Podporu mu už prisľúbil Boris Berezovskij, mediálny magnát Vladimír Gusinskij i oligarcha Vladimír Potanin, ktorý sponzoroval aj jeho posledný film. Pritom Michalkov nie je v politike nováčikom. Už v roku 1995 ho zvolili za poslanca Štátnej dumy za hnutie Náš domov – Rusko. Zakrátko sa mu však parlamentné šarvátky sprotivili a vrátil sa k filmu.
Ak sa Nikita Michalkov rozhodne kandidovať, jeho politická platforma bude pravdepodobne rovnaká ako jeho filmy: nacionalistická a nostalgická. Slávny ruský režisér túži po obnovení monarchie a vo svojom Barbierovi si sám zahral cára Alexandra III. A hoci o sebe tvrdí, že je potomkom Kataríny Veľkej, jeho korene majú bližšie k staliniskej kultúrnej elite. Jeho otec Sergej napísal text sovietskej štátnej hymny a desaťročia ovládal tamojší zväz spisovateľov. Sám Nikita Michalkov začal svoju kariéru za éry Leonida Brežneva. Napokon, treba povedať, že jeho ružová predstava o predrevolučnom Rusku, kde vládli princípy a česť, je akýmsi arkadiánskym snom o čase, ktorý nikdy neexistoval.
Ale vráťme sa k filmu: hoci Michalkov opakovane vyhlasuje boj proti „mcdonaldizácii ruskej kultúry a morálky“, a napriek všetkému režisérovmu nacionalizmu, je jeho posledná snímka silno ovplyvnená Hollywoodom. Nielen hereckým obsadením – v tejto rusko-americkej love story z prostredia 19. storočia vytvorili hlavné postavy Julia Ormondová a Richard Harris – ale aj svojou celkovou snahou pritiahnuť skôr tzv. valutových divákov než hladné Rusko. „Ako produkt masovej kultúry je to majstrovské dielo,“ skomentoval Michalkovovo úsilie redaktor filmového časopisu Iskusstvo kina Danil Dondurej. A zatiaľ čo kritici označili tento film ako trojhodinovú politickú reklamu, Michalkov trvá na tom, že ide o čisto umelecké dielo s vlasteneckým posolstvom. „Dúfam, že tento film nám vráti dôstojnosť a hrdosť“, vyhlásil. „Máme dosť Hollywoodu, ktorý vykresľuje Rusov ako násilníkov, hlupákov a prostitútky.“ A hoci ponížený ruský národ si naozaj zaslúži znovuobrodenie svojho veľkého ducha, je otázne, či cesta k nemu vedie cez šoubiznis?
