Korene idey sociálneho partnerstva vyrastajú z kresťansko-sociálnych, sociálno -demokratických a korporativistických koncepcií a jeho realizácia sa spája s praxou sociálnej demokracie a sociálneho štátu. V stredoeurópskom priestore sú tieto myšlienkové prúdy hlboko zakotvené v duchovnej tradícii, ovplyvňovali a ovplyvňujú súčasnú podobu spoločensko – politických vzťahov a stali sa základňami masových hnutí vrátane silných kresťansko-sociálnych a sociálno – demokratických strán, aj silných odborov. Takáto spoločensko – politická kultúra a tradícia je priaznivým prostredím pre realizáciu idey sociálneho mieru na základe partnerstva zamestnancov a zamestnávateľov.
Organizované záujmové skupiny, ktoré môžu byť svojou efektivitou rivalmi politických strán a funkčne ich oslabovať, bývali – predovšetkým v krízových situáciách – pod rozličnými zámienkami a rozličnými spôsobmi využívané autoritatívnymi a konzervatívnymi silami. Po druhej svetovej vojne inštitúcie hľadajúce „vyrovnanie“ medzi organizovanými záujmami vyrastali z pragmatických potrieb efektívne organizovaného hospodárstva. Vôľa predchádzať sociálnym konfliktom a usmerňovať ich stála i pri prenose (alebo opätovnom zavedení) takýchto inštitúcii v transformujúcich sa krajinách na začiatku deväťdesiatych rokov.
Idea sociálneho partnerstva sa u nás začala – ešte v podmienkach ČSFR – utvárať prostredníctvom dvoch hlavných inštitucionálnych foriem:
-
vo forme bilaterálnych kolektívnych vyjednávaní zamestnancov a zamestnávateľov na podnikovej a odvetvovej úrovni a
-
tripartitných rokovaní v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody.
Podľa svojho štatútu RHSD je dobrovoľným dohodovacím a iniciatívnym orgánom vlády, odborov a zamestnávateľov, ktorý si kladie za cieľ v procese tripartitných rokovaní dosiahnuť vzájomnú zhodu alebo zaujať stanovisko v zásadných hospodárskych, sociálnych a mzdových otázkach, v otázkach pracovnoprávnych vzťahov a zamestnanosti.
