Zhruba o mesiac uplynie rok odvtedy, čo ĽS-HZDS vymenilo starých funkcionárov (rozumej: dlhoročných, s menom spojeným s pochybnými tendrami a kauzami) za nové tváre. Opraty strany dostala vtedy do rúk „mládež“ do 35 rokov. Post ústrednej tajomníčky pripadol niekdajšej asistentke niekdajšieho poslanca Vladimíra Mečiara, Ivane Kaprálikovej. Tá zrejme svoju pozíciu v hnutí vníma ako silnú. Na minulotýždňovej tlačovej besede sa totiž pasovala za pravú ruku predsedu, ktorá „v podstate riadi celú stranu“.
Pripomeňme si, že pri vlaňajšej rošáde funkcionárov odišli zo svojich postov Milan Urbáni a Miroslav Jureňa, pribudli Jozef Habánik (štátny tajomník ministerstva školstva), Barbora Straková (podpredsedníčka namiesto Milana Urbániho) a Ivana Kapráliková, ktorá nahradila na poste ústrednej tajomníčky Zdenku Kramplovú. Tento ťah bol zameraný na získanie záujmu voličov mladších vekových kategórii a mal hádam aj zavrieť ústa kritikom, ktorí veštili hnutiu starnutie a elektorátu vymretie. Omladzovacou kúrou a „vynovovaním“ tvárí v súčasnom predvolebnom období prechádzajú aj SDKÚ-DS a KDH. Možno im veriť, že to robia aj z iných ako iba z prvoplánovo zištných dôvodov (rast preferencií), pretože omladenie neprinieslo v krátkom čase vytúžený efekt ani ĽS-HZDS. Zato však pomohlo hnutie spestriť a vynieslo na scénu nové sebavedomé a ambiciózne osobnosti.
Strany jednej osobnosti starnú rýchlejšie
Nikto nie je večne mladý a jarý. Čo platí pre jednotlivcov, nemusí – a nemalo by – platiť pre politickú stranu. Ak, pravda, nie je stranou, ktorej popularita stojí predovšetkým na charizme jedinej osobnosti. V takom prípade generačná obmena politikov viazne a ponuka zaujímavých osobností je úzka a stagnuje. Táto hrozba visí nad HZDS ako Damoklov meč. Tendencia vnímať ambicióznych konkurentov vo vnútri vlastnej strany nepriateľsky pretrvala u Vladimíra Mečiara v priemiérskych aj v poslaneckých časoch. Spomeňme si na rok 2002, keď pre nenaplnené ambície odišiel zo strany Ivan Gašparovič, a na horúci január 2008, keď hnutie opustil Mečiarov protikandidát v bitke o predsednícke kreslo Tibor Mikuš. Nedá sa nespomenúť si na podobnú situáciu v SDKÚ-DS, teda na Dzurindovu relatívne nedávnu čistku v strane. Jemu však predsa len vyrástla silná „dvojka“ a potenciálna náhrada v podobe Ivety Radičovej. Akého dôstojného následníka či následníčku má však Vladimír Mečiar? Usudzujúc podľa minulotýždňových výrokov sa v pozícii straníckej princeznej vidí práve mladá ústredná tajomníčka Ivana Kapráliková. Vo svojom profile na stránke www.infovolby.sk označila za svoje najhoršie vlastnosti prchkosť a príliš veľkú odvahu. Tie sa zrejme prejavili aj pri výroku o vedení strany. Lebo aj keď je ústredná tajomníčka Mečiarovou pravou rukou, predsa len sa skôr očakáva, že stranu naďalej riadi jej hlava. A tá vie, že okrem „omladiny“ má v strane stále viacerých skúsených politikov. Napríklad tých troch, ktorí predbehli Kaprálikovú na kandidátke do európskeho parlamentu (Sergej Kozlík, Peter Baco, Irena Belohorská).
Úspech ĽS-HZDS je dôležitý aj pre Smer
Práve v nadchádzajúcich voľbách sa možno ukáže, či vlaňajšia omladzovacia kúra skutočne vrátila ĽS-HZDS mladosť, teda dravosť a dynamiku (a hlasy mladých), alebo to bola iba kozmetická operácia, akési vyhladenie vrások. Táto otázka je dôležitá aj pre sociálnu demokraciu. ĽS-HZDS totiž jasne deklaruje vôľu spojiť sa po voľbách so Smerom, naposledy práve minulý týždeň, ústami ústrednej tajomníčky. Tá sa s novinármi okrem svojej pozície v hnutí rozprávala aj o spolupráci s najsilnejšou vládnou stranou vo voľbách do samospráv vyšších územných celkov. V nich vytvorí ĽS-HZDS so stranou Smer koalíciu vo všetkých krajoch okrem Trnavského a Košického. Táto spolupráca sa má stať odrazovým mostíkom aj na ďalšiu spoluprácu po parlamentných voľbách. ĽS-HZDS v tom neodradí ani to, že Smer nepodporil jeho kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, čo hnutie považuje za porušenie koaličnej dohody. Čím vyšší bude volebný zisk mečiarovcov nielen v samosprávnych, ale najmä v parlamentných voľbách, tým pravdepodobnejšie sa naplní ich najoptimistickejšia alternatíva vládnutia – dvojfarebná koalícia Smeru s HZDS. Plán, že ak „všetko dobre dopadne“, dve zo súčasných troch vládnych strán s problémovou SNS už ďalej nepočítajú, potvrdila aj házedéesácka pravá ruka, aj hlava.
