Reformy pre človeka, pre novú kvalitu jeho života (2)

Reformy sú nevyhnutné, pokiaľ posúvajú kvalitu života všetkých občanov na vyššiu úroveň. Ich obsah a postupy by mali brať do úvahy výsledky odborných analýz, historické poznanie, dlhodobú trajektóriu hospodárskeho, sociálneho a duchovného vývoja slovenskej spoločnosti, prebiehajúci proces globalizácie. Mali by sa uskutočňovať na princípe solidarity a demokratickým spôsobom. Každá reforma, ak má byť účinná by mala brať ohľad na ekonomickú a sociálnu pozíciu prevažnej časti spoločnosti. Mala by v prvom rade zabezpečiť občanom právo na prácu, na jeho primerané hmotné zabezpečenie v prípade, ak z vlastnej viny nemôže toto právo vykonávať (odsek 3, článok 35 Ústavy SR). Mala by občana primerane hmotne zabezpečiť v starobe a pri jeho nespôsobilosti na prácu (článok 39) zabezpečiť jeho práva na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia na bezplatnú zdravotnú starostlivosť (článok 40), právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách a podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách (článok 42). Prudký rast zadĺženia V reformách by sa mal uplatniť vyvážený postup medzi právami a povinnosťami občanov a štátu. Takéto reformy môžu prispievať nielen k ekonomickému rastu, ale aj rastu životnej úrovne všetkých občanov. Lenže reformy terajšej vlády zakladajú hospodársky rast na zvýhodňovaní vysokopríjmovej vrstvy občanov a chudobe prevažnej časti občanov, a to nie je dlhodobo udržateľný trend (8 percent chudobných, 21 percent občanov ohrozených chudobou, až 2/3 občanov majú nižší ako priemerný príjem a dôchodok). Devastáciou strednej príjmovej vrstvy, ktorá je rozhodujúcou pre zdravý rast ekonomiky, sa zhoršujú podmienky pre rast domáceho dopytu, rozvoj malého a stredného podnikania a rast zamestnanosti. Zásadné zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie prevažnej časti občanov v období rokov 1998 až 2004 (napríklad vysoká miera inflácie, zásadný pokles reálnych miezd a dôchodkov) privodilo stav, že každá desatina percenta prírastku objavujúca sa v roku 2005 je prírastkom. Pre naivného analytika je to prínos reforiem. Skutočný odborník zistí, že prírastok reálnej mzdy a dôchodkov v roku 2005 je minimálny a úroveň priemernej mzdy a dôchodku nedosahuje ani úroveň z roku 1997. Skutočný analytik si porovná úroveň reálnych miezd a dôchodkov napríklad s ČR a zistí, že bez reforiem bol ich prírastok niekoľkonásobne vyšší. Do hodnotenia prírastku miezd a dôchodkov odborník zahrnie aj rast dlhu za uvedené obdobie a zistí, že jeho úroveň na Slovensku vzrástla o takmer 400 miliárd korún (čiže dvojnásobne). Z vykonaných odborných analýz napríklad vyplynulo, že každé percento zníženia prerozdeľovania prostriedkov prináša rast chudoby o 0,4 percenta. Ďalej vyplynulo, že každé percento zníženia miery zdanenia (podielu na HDP) sa prejaví na zvýšení rastu HDP iba o jednu desatinu percenta. Zníženie zdanenia kapitálu dokonca pôsobí proti jeho rastu. Slovensko tým, že nezdaňuje dividendy, umožňuje presun daňového výnosu do zahraničia, resp. vytvára podmienky pre rast úspor domácich, často bez zásluhy bohatých investorov. Dividendy pritom zdaňujú napríklad Maďarsko (20 percent), ČR (15 percent), Poľsko (20 percent), Nemecko (23,5 percenta), Veľká Británia (20 percent), Francúzsko (25 percent), Japonsko (20 percent). Občania Slovenska svojou chudobou na základe zjednotenej sadzby DPH, ktorá sa vťahuje aj na základné životné a sociálne potreby, takto prispievajú na vyššie výnosy bohatých investorov, ale aj rozpočtové výnosy krajín, ktoré dividendy zdaňujú. Desiatky miliárd vyvezené do zahraničia Ak výkonnosť našej ekonomiky vyjadríme výškou reálneho HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily (RHDD/obyvateľ v PKS), v roku 2004 sme dosiahli 52,1 percenta priemeru za celú Európsku úniu (rast v období rokov 2001 až 2004 v priemere 4 percentá ročne). V tom istom období rástol podiel HDP na občana v priemere 4,7 percenta ročne, čo znamená predstih rastu v porovnaní k priemeru za EU ročne o 3,4 percenta. Horšie výmenné relácie a ďalšie zmeny v štruktúre však spôsobili, že podiel RHDD/obyvateľ v PKS v porovnaní k podielu HDP na občana bol za uvedené obdobie nižší o 2,2 percenta. Ekonomicky zdravší vývoj uvedeného podielu bol v ČR, Maďarsku a v Slovinsku, kde prírastok RHDD na obyvateľa bol vyšší ako prírastok HDP na obyvateľa. Vyššia dynamika rastu HDP v stálych cenách nenachádza odraz v ekonomickej konvergencii Slovenska. Prejavuje sa v pretrvávajúcom nedostatku zdrojov v ekonomike, vo verejných financiách. Nedostatok zdrojov ďalej zvýrazňuje veľký objem prostriedkov legálne presúvaných do zahraničia formou nezdaňovaných dividend, čo predstavuje len za predminulý rok zhruba 7,6 mld korún. Podiely zahraničných investorov na vytvorenom zisku na Slovensku, ktoré boli tiež presunuté do ich materských krajín, dosiahli predvlani približne 43 miliárd korún. Občania platia, úrady míňajú Reštrikcia v konečnej spotrebe vlády (vo výdavkoch štátneho rozpočtu) je dlhodobo uplatňovaná nevyvážene, keďže jej ťažisko sa sústreďuje predovšetkým na individuálne služby, ktorých podiel na HDP sa medzi rokmi 1998 a 2004 znížil z 12 percent na 8 a pol percenta. Podiel výdavkov na kolektívnu spotrebu vlády pritom v tom istom období vzrástol z 9,7 percenta na 10,9 percenta. Uvedený vývoj ukazuje, že dôsledky transformačných krokov, najmä cenovej deregulácie a reforiem sociálneho systému, zdravotníctva, ale aj dôsledky zjednotenia sadzieb DPH na 19 percent znášajú predovšetkým občania, domácnosti. Len za služby zdravotníctva občania zaplatili v roku 2005 zhruba 20 miliárd korún. Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie činností verejnej správy, jednotlivých kapitol však z roka na rok rastú. Naďalej pretrváva nákladná štruktúra verejnej správy, nedodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní, nehospodárnosť pri spravovaní majetku štátu. Ťarchu reforiem nesú teda občania na vlastných pleciach, v podstate ich financujú radoví obyvatelia Slovenska z vlastných peňaženiek. Úrady verejnej správy, ktorej reforma a modernizácia sa stala v minulom volebnom období ťažiskovým súbojom pravice a ľavice, naopak, vylepšujú svoje priestory, nekoordinovane nakupujú výpočtovú techniku, kupujú a prevádzkujú drahé autá v čase rastúcich cien pohonných hmôt a poistného, vynakladajú veľké prostriedky na zahraničné cesty a poradenské služby. Preukazuje to aj podiel deficitu verejnej správy na HDP, ktorý sa má znížiť z 3,34 v roku 2005 na 2,89 v roku 2006, ale podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP vzrastie zo 4,01 na 4,51 percenta (v metodike ESA 95). „Úspory“ rozpočtových zdrojov dosiahnuté spoplatňovaním služieb občanom sa takto používajú aj na nehospodárnu kolektívnu spotrebu verejnej správy a na financovanie takmer bezbrehých investičných stimulov. (Dokončenie v budúcom čísle) Autor je členom odborného kolégia Inštitútu ASA