Reforma školstva – kde začať?

Naše školstvo je dlhodobo v kríze a každým rokom, ako sa svet mení a naše školstvo nie, sa jeho agónia prehlbuje. Dokedy to tak bude? V tohtoročných voľbách sa jednou z hlavných tém stala otázka vzdelania a napredovania Slovenska k znalostnej ekonomike. Do popredia sa dostali témy ako reforma vysokého školstva, informatizácia škôl, nedostatok financií atď. Málo pozornosti sa však venuje reforme základného a stredného školstva, kde sa za celé tie roky neudialo v podstate nič. Jedinými výnimkami, ktoré som si ešte ako stredoškolák všimol, bola nástenka jogy v telocvični a nové maturity. Moje prvé dva roky na strednej škole prebehli klasicky, učením sa veľkého množstva informácií, ktorým som mnohokrát nerozumel (viď chémia, matematika) a rýchlo zabúdal. Aké bolo potom moje prekvapenie, keď som na rok odišiel na strednú školu do Francúzska, kde systém funguje úplne ináč. Tretí ročník vo Francúzsku je špecifický tým, že si študent začína vyberať smer, ktorým sa chce uberať. Na výber je viacero možností, závisí aj od školy, ale tie základné sú: literárny ročník – sústreďuje sa na literatúru a jazyky, vedecký ročník – sústreďuje sa na predmety ako fyzika, chémia, matematika, a nakoniec ekonomicko-sociálny ročník – sústreďuje sa na ekonomiku, sociológiu, politológiu atď. Učiť myslieť To znamená, že vo veku, keď by som už mal mať nejakú predstavu, mi je daná možnosť začať sa orientovať na to, čo ma zaujíma (resp. menej zaujíma, lebo taká často býva študentská realita). Bol som zaradený do ekonomicko-sociálneho ročníka a moja ročná odysea sa začala. Výhodou môjho ročníka bolo, že som nemal ani chémiu ani fyziku. Mojím prvým šokom boli hodiny literatúry, kde sme sa neučili naspamäť stovky mien autorov a ich diel, ale na jedno obdobie sme prečítali jednu knihu a s ňou sme následne dva-tri mesiace pracovali. Do toho občas úryvky aj z iných diel, ale hlavnú os tvorila kniha, ktorú sme museli povinne prečítať, ak sme nechceli prepadnúť. To znamená, že čítanie kníh je základ, a nie doplnok ako u nás. Pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje u nás, odporúčam stránku www.referaty.sk, kde si možno stiahnuť referát na ktorúkoľvek knihu povinného čítania. Keďže učiteľka sa musí držať osnov, aby sme mohli zmaturovať na prácu s akoukoľvek knihou, času nebolo. Väčšinou sme odpísali referát a odovzdali učiteľke, ktorá ich aj tak nečítala, len odčiarkovala a písala V, teda „videla“. Z povinného čítania som teda na Slovensku, úprimne povedané, neprečítal nič. Zato vo Francúzsku som za jeden rok prečítal kníh niekoľko, lebo učiteľ overoval, či sme skutočne knihu čítali, testmi, v ktorých kládol otázky, ktoré by som zo stiahnutého referátu nemal ako vedieť. Prvé dva mesiace sme čítali knihy a úryvky o koncentračných táboroch a gulagoch, pričom mnohé opisované scény si budem pamätať dodnes. Podobným spôsobom by sme mohli aj my na školách bojovať proti extrémizmu. Postupne ako som pokračoval v štúdiu, som si uvedomoval, že v našich školách je niečo prehnité, niečo, čo nechce, aby sme sami mysleli, niečo, čo nám zadá meno autora, jeho dielo a hlavný dej, aby sme tú knihu náhodou nezačali čítať. Neviem, ako sa vyvinul náš systém výučby, ale vládne v ňom totalita, keď nám niekto hovorí, čo chce autor dielom povedať. A výsledok je z dlhodobého hľadiska taký, že zatiaľ čo zo zoznamu, ktorý som sa naučil na Slovensku, si dnes už skoro nič nepamätám, knihy prečítané vo Francúzsku vo mne zanechali množstvo dojmov a zmenili mnohokrát môj pohľad na okolie a svet. Učiť aktuálne Okrem toho učitelia budili rešpekt a v škole nevládla anarchia. Rovnako to bolo na hodinách dejepisu alebo jazykov. Mali sme aj predmet podobný občianskej výchove, kde bola navrhnutá téma a jedna časť mala zastávať názor za a druhá proti. Týmto spôsobom boli ľudia nútení myslieť, a nielen pasívne prijímať informácie od učiteľa. Aj učebnice sú každý rok nové, aktualizované. Nemôže sa stať, aby sme čítali na hodinách geografie o rôznych priemyselných odvetviach, ktoré v daných krajinách už dávno skrachovali. Geografia nie je o hlavných mestách štátov. Skôr sa vyberie určitá téma a s ňou sa nejakú dobu pracuje, napríklad zjednotenie Nemecka alebo rozdiely medzi talianskym severom a juhom. O aktualizácii kníh svedčí aj fakt, že je tam už časť venovaná novým štátom EÚ. Je pravda, že aj u nás sa vydali nové knižky, ale len na niektoré predmety, a navyše musím povedať, že sa mi zdajú infantilnejšie ako kedykoľvek predtým – napríklad knihy matematiky alebo dejepisu. Samozrejme, aj francúzsky systém má svoje chyby, ale ak by som mal porovnať výučbu v oboch krajinách, tak Slovensko skončí extrémne zle. Reforma školstva by nemala byť len o spoplatnení štúdia na vysokých školách a informatizácii, ale mala by byť aj o osnovách, ktoré sú dnes postavené na úplne zlých základoch. Autor je študent