V prvom júlovom týždni parlament prijal drvivou väčšinou poslancov, bez rozdielu politickej príslušnosti, zákony o vytvorení samosprávnych orgánov vyšších územných celkov (VÚC) a o voľbách do nich. Týmto sa vytvoril priestor na ďalšiu etapu reformy verejnej správy. Nebolo nám ľahostajné, že tieto právne normy nepodporili koaliční partneri z KDH a SMK, ani vyjadrenia o tom, že ich treba zmeniť, hoci ešte ani nenadobudli účinnosť. Leto a časový odstup utlmili tieto zámery, vláda nahradila „stratu“ povereného vicepremiéra pre koordináciu reformy Ivana Mikloša i vládneho splnomocnenca Viktora Nižňanského, ktorí sa vzdali týchto funkcií, a do NR SR predložila legislatívne návrhy, ktoré rozhodnú o skutočnom charaktere reformy, o miere jej decentralizácie, o postavení samospráv krajov, obcí, ale i ostatných súčastí verejnej správy.
Zodpovednosť za občanov i štát
Klub SDĽ jednoznačne podporil predložený návrh kompetenčného zákona, pretože navrhovaný rozsah presunu právomocí na samosprávy je úplne v súlade s koncepciou reformy verejnej správy SDĽ. Tá vychádza z poznania praxe, zo zodpovednosti voči občanom, obciam a mestám, ale i za fungovanie štátu. Aj preto boli pre nás mnohé prvky z pozmeňujúcich návrhov poslanca Petra Tatára (OKS) dobrodružnými, ktoré by zrejme v prípade schválenia vyvolali chaos. Rozsah kompetencií, ktoré obsahuje prijatý zákon, je takmer identický s rozsahom, ktorý už v roku 1994 akceptovala Národná rada a jej uznesenie sa malo stať základom pre ďalší postup prác na reforme verejnej správy. Preto v prvom období jej prípravy nemusel vládny splnomocnenec objavovať objavené, ale mal sa radšej venovať hlbšej vnútornej analýze. Takto mohli vzniknúť seriózne podklady s popisom jednoznačných pozitívnych očakávaní z prechodu každej konkrétnej kompetencie i s tým spojených rizík.
V našich dokumentoch sme problémom prenosu právomocí určili kľúčové miesto a zároveň sme zdôrazňovali jej prioritu pred riešením zmien organizácie verejnej správy. Nadväzujúc na to sme v apríli 2000 iniciovali doplnenie vládneho uznesenia. Trvali sme na tom, aby sa jednoznačne deklaroval zámer decentralizovať určité okruhy pôsobností zo štátnej správy na samosprávu. Týmto sa mal vytvoriť priestor intenzívnej činnosti na konkrétnom riešení problémov v tejto oblasti a zároveň ich oddeliť od nedostatočne odborne zdôvodnených zmien organizačných štruktúr z hľadiska územného usporiadania a organizácie štátnej správy na Slovensku.
Na druhej koľaji
V spomínanom uznesení vlády sa ukladalo príslušným ministrom vypracovať projekty prechodu kompetencií, ktoré mali najmä založiť predpoklady na ich racionálne fungovanie v nových podmienkach samosprávneho riadenia. Mal sa takisto definovať charakter uplatnenia jednotlivých právomocí z pohľadu toho, či ide o originálne kompetencie alebo o prenesený výkon štátnej správy. Kvalita týchto projektov však bola značne rozdielna. Pri riadení reformy napríklad v porovnaní s Českom, sa výrazne nedocenili vstupné analytické práce, vrátane dokumentovania spoločensko-politického, právneho a ekonomického dopadu zamýšľaných zmien.
Orientácia na riešenie počtu VÚC zapríčinila, že sa v ďalších mesiacoch dostali kompetencie na druhú koľaj. Prerokovávanie predloženého dokumentu vo výboroch NR SR ukázalo na veľa problémov, ktoré sa prejavili aj v množstve pozmeňujúcich návrhov. Tie signalizovali, že sa nevykryštalizovali všetky otázky vytvorenia nových finančných väzieb spojených s výrazným presunom úloh na samosprávy, personálne a ďalšie problémy. Vývoj situácie za uplynulé týždne potvrdil správnosť viackrát vysloveného odporúčania poveriť koordináciou prác na reforme verejnej správy ministerstvo vnútra. Iniciatívny prístup ministra Ivana Šimku a jeho patričné odborné zázemie preklenulo celý rad otvorených otázok. Intenzívne práce na dopracovaní legislatívnej podoby zámerov decentralizácie priniesli aj viaceré problémy, na ktoré poukázali i rokovania vo výboroch a v pléne.
Podpora regionálnemu rozvoju
Z hľadiska potreby obcí ostala nedoriešené racionálnejšie usporiadanie aktivít na podporu regionálneho rozvoja i miestnej technickej infraštruktúry. Tieto faktory sa totiž môžu stať významným prvkom na vytváranie optimálneho podnikateľského prostredia, čo je jedinou cestou riešenia neutešenej sociálno-ekonomickej situácie v značnej časti miest a obcí. Dokonca absentuje právny rámec realizácie regionálnej politiky – postavenie regionálnej politiky v systéme riadenia štátu, či vymedzenie základných práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa na formovaní a zabezpečovaní regionálnej politiky. Aj preto som podporil zakotvenie problematiky regionálneho rozvoja a cestovného ruchu do zákona pre úroveň obcí i samosprávnych krajov.
Predmetom decentralizácie zatiaľ nie sú štátne fondy (životného prostredia, vodného hospodárstva, Pro Slovakia), od ktorých obce síce nedostávajú veľa, ale predsa sú pre jediným zdrojom riešenia akútnych lokálnych situácií pri budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry. Nedostatkom však je, že sa prostriedky centralisticky prideľujú v Bratislave. Kameňom úrazu decentralizácie kompetencií sú nielen dôsledky konkrétnych zmien na štátne, resp. verejné rozpočty, ale najmä dokladovanie dôsledku na ekonomickú efektívnosť jednotlivých úsekov verejných služieb. Ministerstvá nám predkladajú iba rozsah finančných objemov na úrovni rozpočtu roku 2001 a počty zamestnancov, ktoré budú predmetom prechodu na obce či samosprávne kraje. Len v málo prípadoch sa dokumentujú nevyhnutné výdavky na vykonanie zákonom schválených organizačných zmien, pritom absolútne postrádam vyčíslenie trvalého dopadu konkrétnych zmien na verejné rozpočty.
Obec, mesto a škola
Prvým aprílom 2002 sa dostanú primátori a starostovia do zákonom vymedzenej riadiacej pozície v oblasti základného školstva a predškolských zariadení. Pravdepodobne neobstojíme s naivnou predstavou, že každý, kto vychodil dajakú školu, je pripravený riadiť školstvo. Veď táto oblasť má vo svojom systéme riadenia celý rad špecifík vzhľadom na dominantný pedagogický proces a zároveň komplikované vnútorné riadiace vzťahy. Štát sa preto nesmie zbaviť zodpovednosti za výchovu a vzdelanie občanov. Ani v tomto prípade nemajú miesto rozličné dobrodružné návrhy.
O niekoľko mesiacov začne platiť nový vzťah medzi obcou a školou, respektíve školským zariadením. Popri tejto vertikále bude na chod každého zariadenia naďalej vplývať školská inšpekcia a paralelne štátna školská správa prostredníctvom odborov školstva a okresných úradov, ktorá bude garantovať fungovanie systému odmeňovania z prostriedkov štátneho rozpočtu a ďalšie úlohy štátu. Tým bude mať ako tretí subjekt vplyv na mechanizmus riadenia škôl.
V parlamentnej rozprave sa opakovali názory, že miestne samosprávy nie sú schopné prevziať a vykonávať mnohé kompetencie, pričom sa poukazovalo na stav obcí z hľadiska technickej a občianskej vybavenosti, finančnej situácie, ale i odbornej pripravenosti personálu a na nezačatý proces municipalizácie. Niet jedinej právomoci, ktorá podľa tohto zákona prechádza na obce a ZMOS by to odmietal. Práve naopak, v niektorých oblastiach požadoval viac. Prijatý rozsah decentralizovaných kompetencií sa stal kompromisom, ktorý vyjadruje aj to, že reforma je proces, a nie jednorazový akt. Iste, prijatý zákon nie je dokonalý. Napriek tomu som presvedčený, že je dobre, že sme ho prijali a vytvorili tak právny rámec na ďalšie posilnenie samosprávnej demokracie.
