Recenzie

Zviditeľnení pešiaci Publicisticko-dokumenárna knižka Milana Blahu 10 dní, ktoré otriasli Slovenskom, je jedným z ďalších príspevkov – vraví sa, že ich je málo – k našej nedávnej, no už dvadsaťročnej histórii. Teda k priebehu nežnej revolúcie v roku 1989. Už titul naznačuje, že nejde o umeleckú literatúru: autor sa inšpiroval Johnom Ree­dom a jeho správou o ruskej októbrovej revolúcii Desať dní, ktoré otriasli svetom. Pravda, v tomto prípade je to „správa“ fingovaná – tá by napokon po dvadsiatich rokoch ani nemala zmysel. No nejde ani o historickú knižku, ani o oral history, aká sa pestuje napríklad v Čechách. Autor si zvolil publicistickú výpoveď žánrovo medzi črtou a reportážou, hovorí o ľuďoch a ich životných pocitoch, o ich prežívaní Udalosti. Stali sa jej subjektmi i objektmi a snažili sa ju svojou možnou mierou ovplyvniť. Rozprávanie dopĺňa dobovými svedectvami s väčšou či menšou historickou hodnotou. Prostredie deja je výnimočné a tým mimoriadne zaujímavé: Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice. Na postojoch a konaní konkrétnych osôb v onom novembri 1989 autor dokumentuje, ako rozmýšľali a konali „obyčajní“ ľudia v tých pohnutých dňoch. V politicky vypätom čase tu denné problémy riešia špičkoví odborníci, od ich rozhodnutí závisí aj celá krajina. Ak by ktorýkoľvek zaváhal, Slovensko by malo veľký problém. To oni sú tí neviditeľní pešiaci, bez ktorých by revolúcia nemala svoju nežnú tvár: Tibor Mikuš, Ivan Sklenár, Ján Horváth, Jozef Lamoš, Eduard Strýček, Štefan Bartovic, Peter Ryška. Napokon, je to knižka aj o mnohých iných ľuďoch zo všetkých kútov Slovenska, ktorí boli za zmenu. Či režimu, to je už iná otázka… Emil Polák (Milan Blaha: Desať dní, ktoré otriasli Slovenskom, Vydavateľstvo MM 2009) Európska integrácia V Európe v súčasnosti prebieha veľmi podnetná diskusia o počiatkoch a, samozrejme, aj o súčasnosti jej integrácie. Publikácia „federálnej“štvo­rice renomovaných autorov z rôznych pracovísk Slovenska a Čiech (Inštitút politológie FiF Prešovskej univerzity v Prešova, Katedry etickej a občianskej výchovy PdF UK v Bratislave, Historického ústavu FiF MU v Brne a Centra pre európske štúdia PdF MU v Brne ukazuje, ako z priestoru strednej Európy priebežne vychádzali osobnosti rozpracovávajúce nielen ideu, ale aj konkretizované programy európskej a stredoeurópskej integrácie. V. Goněc skúma projekty Stredoeurópskeho spoločenstva (1953). Slovenská autorka M. Gbúrová zasa analyzuje hlavné problémy a rozpory súčasnosti popisom formovania identít v premenách 20. storočia. Nad európskou občianskou spoločnosťou sa zamýšľa M. Goňcová a kvarteto uzatvára J. Lysý úvahou o kríze verejných autorít a politickej reflexii na Slovensku. Finálny dvojjazyčný slovensko-český text je kompaktný a súbežne analyzuje podmienky a zmysluplnosť (aj efektívnosť) týchto procesov. Publikácia Evropská integrace: Budování nové Evropy? Vyšla s podporou projektu Európskej komisie J. Monnet Project – European Module 06/. Peter Juza, Inštitút ASA (M. Gbúrová, M. Goňcová (ed.), V. Goněc, J. Lysý – Evropská integrace: Budování nové Evropy? Masarykova univerzita, Brno 2009) Vpád Tatárov a nové súvislosti Vydavateľstvo Rak pokračuje vo svojej dlhoročnej tradícii editovania stredovekých prameňov z nášho územia. Čitatelia možno poznajú už niekoľko zväzkov Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, paralelne však vychádzajú aj ďalšie preklady, napr. Kroniky stredovekého Slovenska a Kroniky anonymného notára kráľa Bela. V jednej z posledných publikácií zozbierali autori pramene z 13. storočia týkajúce sa vpádu Tatárov (Mongolov). Niektoré z nich boli k dispozícii už predtým, no v tomto zložení a v slovenskom preklade vyšli po prvý raz. Výhodou je paralelné latinsko-slovenské vydanie, ktoré využije najmä odborná verejnosť. Prvým súborom prameňov sú správy dominikánskeho mnícha Juliána o Maďaroch žijúcich na východ od Uhorska, teda tých, ktorých predkovia sa nezúčastnili na pochode do Karpatskej kotliny a o ktorých existencii boli v Uhorsku len hmlisté poznatky. Mních Julián ich objavil po strastiplnej ceste po ruských stepiach, ktorá mala aj iný dôvod: súvisela s úsilím dozvedieť sa niečo o hrozbe Tatárov. Vyniká aj dvojica prameňov popisujúca stav Uhorska počas plienenia Tatárov a po ich odchode. Knihu Tatársky vpád spracovala dvojica renomovaných odborníkov, čomu zodpovedá jej vysoká odborná úroveň. Jej azda jediným nedostatkom je použitie termínu Maďarsko namiesto Uhorska. Autori sa pravdepodobne usilovali zjednotiť terminológiu pre „Veľké“ Maďarsko, ktorým sa myslela krajina východných nepokrstených Maďarov pri Volge, a kresťanské Uhorsko. Tým sa však dostali na úroveň maďarskej terminológie nerozlišujúcej medzi Uhorskom a Maďarskom (Magyarország). Napriek tomu je publikácia vynikajúca a prispieva k obohateniu našich poznatkov aj s časovo vzdialenejšími národnými dejinami. Miroslav Lysý, historik (Richard Marsina, Miloš Marek: Tatársky vpád, Rak, Budmerice)