Rating sem, rating tam

Svetovo uznávané ratingové agentúry dali v uplynulých týždňoch poriadnu ranu svojej dôveryhodnosti medzi laickou verejnosťou na Slovensku. Zatiaľ čo jeden týždeň nám agentúra Standard & Poor’s odmietla zlepšiť rating, o niekoľko dní iná agentúra – Moody’s – nasledovala tretiu – Fitch – a rating nám zvýšila. Odborná verejnosť tomu síce rozumie hlbšie, a preto chápe rozdielne hodnotenia, ale aj tak si musíme klásť otázku, ako je možné, že každá agentúra nás hodnotí inak. Pritom „vstupné údaje“ majú rovnaké, iba ich závery, či našej vláde a jej ekonomickej politike veriť alebo neveriť, sú rozdielne. A práve preto, že agentúry k hodnoteniu pridávajú i komentár, v ktorom možno nájsť zdôvodnenie ich verdiktu, musíme sa iba čudovať, ako je možné, že tie isté fakty hodnotia traja odborníci rozdielne. Samozrejme, to sa môže pokojne stať aj v inej oblasti, ale iba preto, lebo do takéhoto hodnotenia vstupuje nielen objektívna skutočnosť, ale aj subjektívny pohľad na ňu. A teraz sa jednoznačne ukázalo, že to platí aj o ratingu svetových agentúr. To síce neznamená, že by sme ich výsledky nemali vôbec brať do úvahy, ale zjavne to vyzerá tak, že zaujímavejší je vždy ten komentár než samotný výsledok hodnotenia. A či je pozitívny alebo negatívny, v skutočnosti to zďaleka nie je len zhodnotenie faktov, ale aj vlastných pocitov a očakávaní. Rating má teda akúsi orientačnú hodnotu, ale nie je to vysvedčenie nejakej všeobecne uznávanej autority. Práve toto je najdôležitejší poznatok, lebo novinári sa usilujú vykladať závery ratingových agentúr ako „písmo sväté“ pre každého ekonóma a každého podnikateľa na svete. Palcový titulok v denníku Plus 1 deň napríklad hlásil: Kvôli Ficovi nezvýšili rating. Keď ho zvýšili Moody’s a Fitch, pozitívne palcové titulky na Fica už v bulvárnom denníku chýbali. Seriózne sa tváriaca TV Markíza oznamovala rozhodnutie agentúry Standard & Poor’s titulkom „Svetoví ekonómovia nám veľmi neveria.“ A M. Ďurianová zasvätene povedala, že „euro ešte neznamená, že Ficov kabinet má dôveru ekonomického sveta.“ Keď však o dva týždne Moody’s rating zvýšila, Markíza o tom ani neinformovala. Musela by aspoň nepriamo priznať, že „svetoví ekonómovia“ a „ekonomický svet“ spred dvoch týždňov bolo iba zopár ľudí v jednej agentúre. Ťažko sa potom môžu novinári čudovať, ak verejnosť neberie vážne ani ich, ani ratingové agentúry. Autor je ekonomický novinár