Masmédiá sú dôležitou zložkou politického a sociálneho systému najmä z hľadiska možností ich vplyvu na tvorbu verejnej mienky, sprostredkovania vzájomných vzťahov medzi občanom a mocenskými orgánmi či orgánmi verejnej správy, ako i z hľadiska kontrolných funkcií, ktoré voči nim uskutočňujú.
Majú kľúčové postavenie vo vyspelých a stabilných demokraciách, no ešte dôležitejšiu úlohu zohrali v krajinách uskutočňujúcich prechod od totality k demokracii.
Osobitosti postavenia masmédií spočívali v tom, že v procese transformácie spoločnosti a budovania pluralitného politického systému sa súčasne uskutočňovala i samotná ich prestavba. Budovali sa právne, personálne, organizačné, technické i ďalšie základy demokratického masmediálneho priestoru. Išlo teda o paralelné procesy premeny masmédií a ich súčasného podielu na budovaní demokratických inštitúcií v spoločnosti.
Úlohou masmédií bolo predovšetkým správne, objektívne a vyvážene informovať o prebiehajúcej transformácii spoločnosti, výsledkoch budovania demokratických inštitúcií a podieľať sa na formovaní proreformných nálad vo verejnej mienke. Toto poslanie bolo o to náročnejšie, že o podobu a tempo reformy sa zvádzali tvrdé politické boje, v spoločnosti pretrvávali paternalistické nálady a pod vplyvom narastania sociálnych a ekonomických problémov sa začala prejavovať nostalgia za bývalým režimom.
Línie delenia médií
Základ pre transformáciu médií vytvorili zákony, ktoré zrušili cenzúru, garantovali slobodnú tvorbu a šírenie informácií, slobodu prejavu a podnikania (Ústava Slovenskej republiky). V oblasti elektronických médií sa položili základy duálneho systému televízneho a rozhlasového vysielania, Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sa zmenili na verejnoprávne inštitúcie.
Printové médiá sa sprivatizovali, začali pôsobiť v trhových podmienkach a konkurenčnom prostredí. Ich prežitie záviselo od presadenia sa na mediálnom trhu, kreovania svojho profilu a udržania primeraného počtu čitateľov. V týchto pohyboch hrozilo reálne nebezpečenstvo posunu k povrchnosti, tendenčnosti, či bulvárnosti v úsilí o udržanie si potrebného počtu čitateľov. Možno konštatovať, že pre väčšinu periodík je tento proces zavŕšený. Tie, čo prežili, dokázali etablovať svoj profil, svoju orientáciu, začleniť sa do mediálneho priestoru a udržať si potrebný počet čitateľov v konkurenčnom prostredí.
Noviny sa diferencovali podľa politického spektra v rovine pravica – stred – ľavica, konzervatívne – liberálne – nacionálne. Odlišujú sa i hĺbkou analýzy, kvalitou poskytovaných informácií a komentárov. Pokrývajú celú škálu dopytu, od menej náročných až po najnáročnejších čitateľov s rôznymi politickými orientáciami. Okrem toho je tu však ešte jedna línia delenia, ktorej kritériom je na prvom mieste delenie na stúpencov a odporcov HZDS. Je pravda, že médiá túto umelú bariéru nevytvorili, ako sa im to niekedy vyčíta, ale boli prinútené zobrať ju na vedomie. Nadmerná horlivosť niektorých novín a žurnalistov však túto bariéru ďalej prehlbovala, namiesto úsilia o jej zmiernenie. Propaganda niekedy nadobúdala prvky umelého vytvárania nepriateľa, čo môže byť pre spoločnosť veľmi nebezpečné a kontraproduktívne.
Potreba duálneho prostredia
Pozitívne možno hodnotiť rodiace sa prvky investigatívnej žurnalistiky, ktoré umožnili odhaliť niektoré nekalé politické praktiky či ekonomické podvody. V tejto rovine, kde médiá pôsobia ako kontrolný orgán voči politickej a ekonomickej moci, sa však stretávame s aroganciou moci. Odhalené prípady často zostanú bez povšimnutia, neriešia sa a upadnú do zabudnutia. Investigatívny prístup by však nemal slúžiť ako zásterka na umelé medializovanie problémov v záujme lobistických skupín sledujúcich svoje úzke skupinové záujmy. V tomto smere je nevyhnutné dôsledne rešpektovať a akceptovať Kódex novinárskej etiky.
Hlavné nebezpečenstvo pre pluralitu názorov príznačné pre vyspelé západné demokracie a spočívajúce v sústredení väčšiny denníkov v rukách jedného či dvoch tlačových magnátov na Slovensku zatiaľ nehrozí. Treba sa však pripraviť i na ohrozenia tohto typu. Z celkového pohľadu možno pozorovať tendenciu, že vplyv printových médií sa bude naďalej zmenšovať a, naopak, význam elektronických médií bude narastať.
V prípade elektronických médií sa takisto riešila dvojjediná úloha – vytvoriť duálne prostredie, teda legislatívne podmienky na pôsobenie súkromných médií a na koncepčný rozvoj verejnoprávnych médií. Kým prvú úlohu sa podarilo vyriešiť, vhodné podmienky na činnosť verejnoprávnej televízie, ktoré by vylúčili jej zneužitie na úzko skupinové záujmy a garantovali by potrebnú kvalitu, sa doposiaľ nevytvorili. Rozhodujúcu úlohu na mediálnom trhu získala televízia Markíza. „Najprieraznejším a zároveň najvplyvnejším médiom,“ píše v týždenníku Domino fórum M. Šmatlák, „sa stala televízia Markíza, ktorej pôsobenie vedie až k monopolizácii a deformácii mediálneho prostredia a vzťahov, ktoré v ňom fungujú“. S týmto názorom možno polemizovať, pretože podmienky na podnikanie sú rovnaké pre všetky súkromné televízie.
Hoci úroveň spravodajstva a publicistiky Markízy nespĺňa náročnejšie kritériá a je orientovaná skôr na menej náročného diváka, počas pôsobenia predchádzajúcej vlády, keď sa Slovenská televízia stala služobníkom vládnej garnitúry, zohrala dôležitú úlohu vyvažovania jednostranných a tendenčných informácií a komentárov. V ďalšom období ju však často vťahovali do politických súbojov, svoje vysielanie prepožičiava niektorému politickému subjektu či politickej osobnosti. Najväčšie nebezpečenstvo by však znamenalo vstup spolumajiteľov do niektorej politickej strany či vytvorenie vlastnej politickej strany. Ak by komerčná televízia s najväčšou sledovanosťou dala k dispozícii svoje vysielanie v prospech jedného politického subjektu, znamenalo by to vážne ohrozenie demokracie, existujúceho mediálneho priestoru i samotnej Markízy. Už len z toho jednoznačne vyplýva, že v spoločnosti musí pôsobiť silná a stabilná verejnoprávna televízia.
STV potrebuje reformu
Súčasne s tým vznikol celý rad súkromných rozhlasových staníc orientovaných buď na zábavu, modernú hudbu, alebo s vyváženou programovou skladbou. Najväčší vplyv získala stanica Twist, ktorá popri zábave poskytuje i objektívne inormácie, kvalitné a vyvážené spravodajstvo a publicistiku. Kvalita spravodajstva Slovenskej televízie sa po nástupe nového vedenia podstatne zlepšila, nedoriešili sa však ďalšie problémy spojené s jej fungovaním ako verejnoprávnej inštitúcie. Nie sú vytvorené vhodné legislatívne normy, vybudovaná optimálna vnútorná štruktúra, programová skladba, zväčšuje sa jej zadĺženosť a oslabuje postavenie na trhu. Verejnoprávna televízia je takisto nútená pôsobiť v konkurenčnom prostredí, udržať si priazeň svojich divákov, v opačnom prípade stratí svoje opodstatnenie. Zmenu jej postavenia možno dosiahnuť len uskutočnením zásadnej vnútornej i vonkajšej reformy.
Situácia v Slovenskom rozhlase je podobná, hoci nie do takej miery dramatická. SRo tiež stráca krok v súťaži so súkromnými stanicami a v záujme zabezpečenia požadovanej kvality je nevyhnutná legislatívna úprava jeho pôsobenia.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim mediálne prostredie je vysielanie satelitných staníc a šírenie ich signálu káblovou televíziou a v širšom horizonte informácie poskytované internetom. Tieto médiá prekračujú hranice štátu a vstupujú zásadným spôsobom do domáceho mediálneho prostredia. Možnosti štátov regulovať ich pôsobenie a vplyv sú veľmi obmedzené. „Ústrednou myšlienkou snáh o kontrolu oznamovacích prostriedkov je zrejme názor, že nadvláda dvoch alebo troch mediálnych koncernov nad celým trhom ohrozuje tak riadnu ekonomickú súťaž, ako aj demokraciu, lebo majiteľov týchto médií nikto nezvolil“. (Gidens – Sociologie, 1999) Je možné uplatniť protimonopolné zákony, ktoré sa však v jednotlivých krajinách Európy výrazne odlišujú a nie vždy sú dostatočne účinné. Možno predpokladať, že i v tomto prípade sú jediným riešením silné verejnoprávne médiá, ktoré vytvoria protiváhu satelitným staniciam.
Autor je prodekan pre výchovno- vzdelávaciu činnosť FTVŠ UK, Bratislava
