Ešte nedávno slnko konjunktúry jasne žiarilo na čierno-modrú koalíciu, ekonomický vývoj bol skvelý a na rok 2000 sa predpokladal hospodársky rast 3,2 %. Ani v roku 2001 sa tento dynamický vývoj nemal zmeniť, očakával sa rast o 2,8 %. Teraz to však vyzerá temnejšie: hospodársky rast v skutočnosti dosiahol len 1,7 % a je tu riziko, že ešte klesne. Keby bola vláda podnikateľom, ako sa to snaží prezentovať, musela by odhodiť doterajší podnikateľský plán, pretože sa zmenili všetky rámcové podmienky a dáta. Keby bola zaregistrovaná na burze, bola by teraz donútená vydať varovné vyhlásenie o vývoji zisku. Ale vláda sa nemieni vzdať svojho ťaženia za nulový deficit, neustúpi ani o centimeter, ako to avizoval minister financií. Kŕčovito sa snaží natiahnuť scvrkávajúcu sa konjunktúru, aby zachránil rozpočet, pre neho zjavne najdôležitejší makroekonomický ukazovateľ. Ale prehliada pritom iné parametre: obrat k horšiemu na trhu práce. Ak tempo hospodárskeho rastu klesne pod dve percentá, automaticky stúpne nezamestnanosť, k čomu došlo už v máji. A keďže už vláda nemôže vsadiť na konjunktúru, musí ukázať, čo dokáže robiť v rámci politiky zamestnanosti. A to bez vynaloženia dodatočných finančných prostriedkov nepôjde.
(29. 6. 2001) Der Standard
Republika symbolov
Jean-Claude Juncker, luxemburský ministerský predseda (inak ostro vystupujúci intelektuál) sa minulý týždeň na oficiálnej návšteve vo Viedni vyhol útokom na hosťovskú krajinu, čo sa predtým nepodarilo Schröderovi. Juncker sa stretol s každým politikom, ktorý o to prejavil záujem. Svoj odpor voči politike Slobodných vyjadril vecnou kritikou ich myšlienky zachovania národného rozhodovania v rámci EÚ. Svoje zmýšľanie o Rakúsku vyjadril veľmi subtílnym spôsobom: znechutením verejnou diskusiou, ktorá sprevádzala jeho návštevu. Išlo o spor, či si Juncker zaslúžil pri prijatí kancelárom Schüsselom vojenskú poctu, alebo či je tento ceremoniál určený len hlave štátu pri prijatí rakúskym prezidentom. Juncker chcel len naznačiť, že v tejto krajine zrejme vo vnímaní podstaty vecí došlo ku zvláštnemu posunu. Cez víkend boli titulky plné nekrológov Robertovi Hochnerovi, žurnalistovi, ktorý zachytil fotoaparátom najvýznamnejších európskych politikov. Takéto mediálne stretnutie (Hochner a Juncker) sa neuskutočnilo od smrti Bruna Kreiskeho a princezny Diany. Smrť novinára sa dočkala veľkej čitateľskej odozvy, súdiac podľa predajnosti. Hochner je totiž symbolom niečoho, čo nie je ľahké pomenovať.
(29. 6. 2001) Profil
