Poručík povie, že lepšie je v hotovosti, lebo kto by dnes veril terminálom. Kapitán namieta, že kartou je to výhodnejšie, veď nemusíte mať pri sebe dosť. Vy kričíte, že vám ukradli auto, no to nikoho nezaujíma. Necítili by ste sa ako v Absurdistane?
Odborná diskusia na prekrytie podvodu
Takýto „Absurdistan“ však toleruje každý, kto sa dnes vecne zaoberá otázkou, či mať tajnú alebo verejnú voľbu generálneho prokurátora. Je totiž očividné, že tu nejde o vec. Ide len o to, ako môžu politici vládnej koalície obísť zákonné podmienky, ktoré im znemožňujú zvoliť svojho človeka na čelo prokuratúry. Tento dôvod je každému jasný. Načo predstierať, že ide o vecné dôvody? Načo sa baviť o tom, ktorá voľba je lepšia? Odborná diskusia je za daných okolností absurdná a žiaden slušný a vzdelaný človek sa jej nemôže s čistým svedomím zúčastniť, ak nechce, aby bol spájaný s politickým podvodom, ktorý má byť touto diskusiou prekrytý. Možno má diskusia o tom, či je lepšie platiť kartou alebo v hotovosti, zmysel. Ale určite nie v prípade, ak vám zlodej ide predať vaše ukradnuté auto. To isté platí aj pri otázke, ako voliť generálneho prokurátora.
Viacerí politológovia a komentátori, ktorí „kopú“ za vládnu koalíciu, dnes budú písať články o tom, prečo je lepšia verejná voľba a aké má tajná voľba nevýhody. Budú umelo živiť vecnú diskusiu o téme, ktorá s vecnosťou nemá nič spoločné. Podobne ako tí fiktívni policajti. Pritom pointa je niekde úplne inde a oni to dobre vedia. Ide o to, prekryť podvod odbornou polemikou. Médiá na to vytvoria priestor, vláda sa vďaka tomuto manévru udrží a časom sa zabudne. Takýto je scenár, na ktorom by sa nemal zúčastňovať žiaden slušný človek, ktorému záleží na demokracii.
Keď to robil Mečiar, boli proti
Možno mnohí fanúšikovia súčasnej vlády nechcú rozumieť predloženým argumentom. Asi by stačilo, aby zalovili v pamäti a preniesli sa v čase o dvanásť rokov dozadu. Keď Vladimír Mečiar pre voľbami v roku 1998 prijal volebnú reformu, podľa ktorej každý subjekt volebnej koalície musí samostatne presiahnuť 5-percenté kvórum, celá občianska spoločnosť sa postavila do šíku, aby chránila demokraciu pred zlým mečiarizmom. Nikto z protimečiarovského tábora neviedol odbornú diskusiu o tom, či je z vecného hľadiska lepšie, ak sú volebné kvóra pre koalície prísne alebo benevolentné.
Prečo sa takáto diskusia neviedla? Pretože je neprirodzené baviť sa o vecnej rovine, ak bol prijatý čisto účelový politický manéver, ktorý chce niekto iba mocensky využiť vo svoj prospech. Problém nebol v tom, či je z vecného hľadiska dobré alebo zlé meniť volebné pravidlá. Problém bol, že Mečiar chcel touto zmenou diskvalifikovať svojich politických oponentov. Z tohto dôvodu bolo treba brániť zneužitiu moci bez ohľadu na to, či je Mečiarova reforma dobrá alebo zlá. Pretože Mečiar chcel iba zneužiť zákon vo svoj prospech.
Aby vláda prežila, demokracii odzvonili
Dnes sa deje čosi podobné, no reakcie občianskej spoločnosti sú odrazu iné. Vládna koalícia sa rozhodla účelovo zmeniť tajnú voľbu na verejnú. Nie, že by išlo o dobrú vec. Ak by jej išlo o vecnú stránku, tento nápad by presadzovala už pred voľbami, bol by súčasťou programového vyhlásenia vlády, bol by predmetom verejnej diskusie. Lenže nejde o dobrú vec, ani hodnoty. Ide iba o to, aby sa koalícia vyhla svojmu pádu, pretože sa nevie spoľahnúť na svojich poslancov v parlamente.
Dôvod pre zmenu zákona je otvorene účelový. A preto je neprijateľný. Môžeme sa baviť aj o vecnej rovine, môžeme skúmať argumenty o význame tajnej voľby pre nezávislosť voliteľov, môžeme sa rozprávať o snahe predísť partokracii, o zákaze imperatívneho mandátu, o hrozbe totality a podobne. Toto všetko však má zmysel robiť niekedy o rok, o dva, ak raz náhodou niekto príde s nápadom zmeniť tajnú voľbu na verejnú a nebude tým sledovať iba priehľadný politický manéver. Dnes má zmysel iba poukazovanie na to, že niekto tu chce znásilniť demokraciu.
Skutočná otázka dnes znie, či kvôli udržaniu súčasnej vlády dokážu jej priaznivci akceptovať, že demokracii na Slovensku odzvonilo. Túto otázku by si mal položiť každý, kto kedysi odmietal Mečiarove politické avantúry. A dnes tlieska Radičovej vláde, ktorá ide meniť zákon len pre svoj partikulárny politický prospech.
Foto: Premiérka SR Iveta Radičová
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar
Autor foto: SITA/Dušan Hein
