Pútavý príbeh

Jana Šimulčíková: Dievča s bocianími nohami (Mladé letá 2007) V našich pomeroch bývajú druhé a ďalšie vydania kníh zriedkavosťou, hoci viaceré by si nové vydanie zaslúžili – niektoré preto, lebo už pri prvom vydaní mali úspech, a pritom sú beznádejne vypredané, a iné, ktoré síce kritika uvítala ako prínos, ale pre nedostatok finančných prostriedkov vyšli v nedôstojne nízkom náklade a nedostali sa tak do širšieho povedomia. Spisovateľka a publicistka Jana Šimulčíková mala so svojou knižkou Dievča s bocianími nohami úspech už pri prvom vydaní pred dvadsiatimi rokmi. Nový úspech, ale i záslužný čin je skutočnosť, že sa vydavateľstvo Mladé letá rozhodlo toto dielo skúsenej autorky pre dospievajúcu mládež vydať v druhom vydaní. Záslužný čin je to o to väčšmi, že ide o vydanie upravené, kde Šimulčíková preniesla dej románu do súčasnosti, ktorá od roku 1987 prešla mnohými neprehliadnuteľnými zmenami. Napríklad – vo svete súčasných tínedžerov prevládajú mobily či záujem o súťaže Superstar. Dievča s bocianími nohami je pútavý príbeh, ktorý vyrozprávala zrelá autorka ústami gymnazistky Eriky, a to spôsobom až neuveriteľne presvedčivým. Šimulčíková si osvojila spôsob myslenia i prejavu tínedžerov, ba tento spôsob jej vošiel (aspoň pri písaní tejto knižky) priam do krvi. Jej hlavná postava Erika je vo veku, keď sa z neviditeľnej kukly puberty vylupujú krehké, precitlivené bytosti, ktoré zďaleka nie sú dospelé, ale chceli by nimi byť. Šimulčíková vo svojom románe zobrazuje práve toto prelomové obdobie a rozohráva so svojou hrdinkou viaceré dejové línie – doma, v skromných pomeroch, kde to vonia „starinárstvom“ a Erika pohŕda všetkým starým, ale žije tu s otcom, s vydatou tehotnou sestrou, švagrom a ich malou dcérkou, o ktorú sa treba niekedy postarať, aj ráno treba zájsť do predajne potravín na zvyčajný nákup. Okrem toho je tu najstaršia, profesijne úspešná sestra a jej zanedbaná domácnosť, ktorú vedie švagor. Ďalšou dejovou líniou je škola a nie vždy úprimné či korektné kamarátky, a napokon ešte postarší, otravní nápadníci. Jedného jej dokonca „do zálohy“ vybral otec. Erika má na všetkých a na všetko svoj vyhranený názor, vo svojom veku až priveľmi hranatý. A ani život, ani autorka jej problémy nijako neuľahčili. Ba naopak, postavili jej do cesty viacero prekážok i zlomových okamihov, pričom Šimulčíková pri ich interpretovaní neostala len na povrchu. Erika vníma spôsob života vo svojom okolí s ironickým nadhľadom a kritickej reflexii podrobuje aj seba. Porovnáva a hodnotí, pričom sa autorke s umeleckou precíznosťou podarilo vystihnúť zmenu v myslení a vnímaní svojej hrdinky. Odohráva sa to postupne v kritických chvíľach románu, keď sa oboznamuje s pokrytectvom dospelých. Zistí napríklad, že švagor jej sestru, ktorá má čochvíľa porodiť, podvádza, a ona zrazu vie pochopiť sestrino správanie, vie prepáčiť malé krivdy. Keď ochorie otec, ktorý sa musí podrobiť operácii a aj tak napokon zomrie, Erika spoznáva, čo je strach. Bolesť a odokrytá pravda, hoci sú skľučujúce, jej hranaté videnie lámu. Odrazu vidí inakšie aj profesorky v škole, aj priateľky, berie ich, aké sú, a mnohé veci chápe. Erika zároveň spoznáva prvú lásku a toto jemné, sotva badateľné iskrenie je pre ňu výzvou do budúcnosti. Rozchod sestry s manželom a sestrino novonarodené dieťa navyše preveria Erikinu pripravenosť niesť istú zodpovednosť aj v domácnosti. Erika myšlienkovo aj citovo dozrieva, a tá, ktorá sa dosiaľ cítila ukrivdená, sa mení na chápajúcu. Jazyk románu je svieži, súčasný, je to presvedčivý jazyk tínedžerov. Jana Šimulčíková napísala svoj román Dievča s bocianími nohami s ironickým nadhľadom, dialógy aj postrehy hlavnej hrdinky sú vtipné a presvedčivé. Ako správny román je knižka dramatická a pútavá až do konca a nazdávam sa, že si priam pýta filmové spracovanie.