Všetky slovenské printové médiá bez rozdielu, ale v zásade i televíziu či rádio, by nejeden internetom ovplyvnený človek mohol nazvať „hlasmi volajúcich na púšti“. Na jednej strane vysoko mienkotvorné spravodajstvo, na druhej takmer mlčiaci dav. Je nespochybniteľné, že kritika médií je práve to, čo na Slovensku výrazne chýba. Stojaté vody nedávno rozvíril vznik dvoch serverov vystihnuteľných spojením „médiá o médiách“. Internet ako fenomén naše „offline médiá“, zrejme pre jeho nízku penetráciu a možno i vinou vlastnej neschopnosti, dlhú dobu celkom úspešne ignorujú. Udalosti, ktoré otriasajú slovenským internetom, len málokedy presiahnu svoje domovské hranice, a keď sa tak náhodou občas stane, často si mnohí musíme jednoducho ťukať na čelo. Stačí si spomenúť na televízne spracovanie kauzy „Hackerský útok na ST“, ktorá sa okrem pokojného hlasu hovorcu v konečnom dôsledku zmohla už iba na niečo blízke óde na hackerstvo. Alebo dávnejší či celkom nedávny únik informácii z prostredia vlády – najskôr výpoveď Dzurindu v kauze Skupinka, a potom osobné údaje zákazníkov Orangeu a Eurotelu, ktoré z internetu urobili sieť zločincov všemožne činiacich nekalé podvody za účelom vyvŕšiť sa na všetkých a všetkom. Ak ale niekto v poslednom období posunul povesť internetového obsahu v očiach novinárov nejakým spôsobom vpred, bol to jednoznačne Gabriel Šípoš, autor internetového weblogu SlovakPressWatch zameraného na monitoring slovenských printových médií. V jednej zo svojich pravidelných a podrobných štúdií totiž upozornil na články istého Edwina Grassmeiera, takto sa podpisujúceho v SME, ktoré ale boli obyčajným plagiátorstvom páchaným na niektorých zahraničných médiách. Otvorila sa tak širšia diskusia o význame voči novinám kriticky naladených médií a sám Šípoš si vyslúžil takú publicitu, že bol dokonca v článku Mariana Jaslovského označený ako „najznámejší slovenský blogger“.
SlovakPressWatch – zrkadlo slovenských mienkotvorných novín? Venujme sa teda na úvod chvíľu médiu menom SlovakPressWatch, ktoré na slovenskom internetovom poli pôsobilo až do nedávnych dní celkom osamotené od roku 2002. Gabriel Šípoš, absolvent ekonómie a politológie na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a žurnalistiky na Academii Istropolitana Nova v Bratislave, si totiž už vtedy uvedomil, že práve kritický postoj k printovým médiám je to, čo Slovensku chýba. Postupne začal uverejňovať svoje štúdie týkajúce sa SME, Pravdy, Domino fóra a Trendu, posledné dve v marci 2004 vypadli a nahradili ich hlavné spravodajské relácie STV a TV Markíza. Vo svojej kritickosti sa zameriava najmä na „odlišovanie faktov a (vlastných) názorov, overovanie správnosti faktov, logickosť stavby článku, konzistentnosť a dodržiavanie technických pravidiel“, pričom ako sám tvrdí, pri hodnotení vybraných komentárov mu ide najmä o hodnotenie sily a logickosti argumentov či používania správnych čísel a podkladov. Projekt, o ktorom sa toho donedávna veľa nevedelo, je svojím spôsobom skutočným unikátom. Autor, ktorému sa medzičasom „voľnočasová zábavka“ stala povolaním, napriek voľbe jednoduchej formy s využitím mierne nedôstojného formátu „free-služby“ určenej bloggerom-amatérom, tu vybudoval silný základ prepotrebného média. Skutočne by mu možno prospelo premiestnenie pod oficiálnejšiu URL, a možno by v tomto smere bol vítaný i RSS export, ktorý by čitateľov upozorňoval na existenciu nových článkov. Inak však ide o server, ktorý si v čase slovenského internetového minimalizmu zaslúži naše uznanie.
Mediaportal.sk – o médiách profesionálne „Máme pocit, že slovenské mediálne prostredie sa dostáva do situácie, keď sa bude kryštalizovať, a chýba tu priestor na kvalifikovanú diskusiu o jeho stave a vývoji či jeho kritickú analýzu,“ nechal sa v tlačovej správe koncom februára tohto roku počuť Miroslav Kollár pri príležitosti ohlásenia vzniku servera MediaPortal. Server vznikol s ambíciou „prinášať vlastné správy o dianí na slovenskej mediálnej scéne, doplnené monitoringom správ o médiách z ďalších domácich aj zahraničných zdrojov“, pričom o jeho vážnosti, ako i snahe o komerčný úspech nemožno mať žiadne pochyby. Keď už nepresvedčí založenie spoločnosti venujúcej sa vydávaniu periodika a ani vlastné slová autorov, tak potom minimálne ich mená. Kým šéfredaktor Kollár pôsobí na poste predsedu Rady STV a 31. 3. 2004 bol opäť zvolený do svojho úradu, Michal Vašečka, druhý spoločník, je zase mediálne veľmi úspešným politológom. „Portál chce osloviť všetkých, ktorí sa na slovenskej mediálnej scéne pohybujú a ovplyvňujú jej vývoj, tých, ktorí médiá vlastnia, tých, čo v nich pracujú a tých, čo o médiách informujú,“ dodáva Kollár na záver. Základným pilierom servera sa za prvé mesiace jeho existencie stalo zbieranie všetkých dostupných informácii, ktoré sa uverejňujú v médiách. Denne tak pribúda viac ako desiatka rôznych odkazov, vlastné články a názory však majú tiež vyhradené miesto. Spomedzi mnohých zaujme napríklad článok Tomáša Bellu o zločinoch internetovej žurnalistiky, kde si DISK.SK vyslúžil viacnásobnú kritiku, alebo už vyššie citovaný rozhovor Mariana Jaslovského s Gabrielom Šípošom. Snaha média informovať o oblasti doteraz nezmapovanej je nespochybniteľná. Mňa osobne však trochu sklamala formálna stránka webu – forma je, podľa môjho názoru, zložitejšia než by sa patrilo (ani po piatich minútach som nebol schopný nájsť článok, ktorý som tu kedysi čítal – nepomohlo ani listovanie v rubrikách a sprvoti ani vyhľadávanie), hoci jej na druhej strane po dizajnovej stránke nemožno vyčítať vôbec nič. Nuž a opäť by som privítal RSS výstup, hoci možno naň autori zatiaľ nepristúpili predsa len náročky – z marketingových dôvodov.
Medialne.sk – vedieť vidieť Len pred pár dňami, presnejšie 14. 4. 2004, svoj vznik ohlásil ďalší server mediálneho zamerania – Medialne.sk, na rozdiel od MediaPortalu síce tvorený amatérmi, o to väčšmi však špecializovanými na pôvodný obsah, ktorého je v prvom médiu stále pomenej. A ešte jeden markantný rozdiel je medzi Mediálne a MediaPortálom – Mediálne sa väčšinovo orientuje na televíziu. „Z tohto hľadiska je teda ako server o mediálnom dianí s výhradne originálnym obsahom na Slovensku prvý,“ konštatuje šéfredaktor Radoslav Augustín. Jeho kolegami sú ešte Tomáš Abaffy, známy ako tvorca zábavného servera Birdz.sk a autor dizajnu stránok TA3, Táňa Kočišová a Jozef Janček. Prvé články sa sústredia na porovnávanie aktivít televízií na Veľkú noc, analýzy sú naozaj obsiahle a okrem súčasného stavu podávajú ucelený obraz aj o minulosti. Priznám sa – práve toto bol argument, ktorý na mňa zapôsobil, lebo projekt ako taký, napriek vlastným amatérskym základom, mi vskutku pripomína vlastné idey ohľadne média o slovenskom internete, ktoré som sa pokúsil pretaviť do DISK.SK. Napriek podobnej tematickej určenosti s MediaPortalom tak server nemá ambíciu a ani predpoklady stať sa mu konkurenciou, naopak, vhodne ho dopĺňa v jeho slabých miestach a obohacuje o nový pohľad. Najmä články Augustína svedčia o jeho vyzretosti a orientácii v témach, o ktorých píše. Priznám sa, osobne by som ešte autorom navrhol pokúsiť sa – tak ako to v krátkych správach už viackrát urobili – ešte viac začať venovať sledovaniu programov verejnoprávnej, ale i súkromných televízií. Niekoľkokrát som sa i sám stretol s názormi, ktoré hovoria, že skutočne kvalitný program určený vysoko náročným divákom je vo vysielacom čase najmenej propagovaný a potvrdiť to môžem na viacerých vlastných skúsenostiach, keď mi mnohé divadelné hry, dokumenty či filmy zo Zlatého fondu slovenskej kinematografie doslova unikli, lebo som sa o nich dozvedel až po tom, ako boli skutočne odvysielané. Podobné avíza by boli určite spestrením, rovnako ako opäť i do tretice „omieľané“ RSS, ktoré by čitateľom umožnilo vždy aktuálne sledovať, čo nové na serveri pribudlo.
Na záver Predstavil som tri servery, ktoré patria k prvým lastovičkám vo svojom mediálnom obore, a hoci sa všetky stretajú pri pokuse vytvoriť „médiá o médiách“, ani jednu dvojicu vytvorenú z nich by sme nemohli nazvať konkurenčnou. Zhodne sa dopĺňajú a aj keď odborníci hovoria o potrebe silnejšieho zázemia v kritike médií, zatiaľ aspoň čiastočne plátajú vzniknutú dieru. Ich existencia je preto určite potrebná. A že vznikli práve na internete – to je len dôkazom toho, že tu je pre podobne, často vysoko odborne ladené debaty vytvorené adekvátne miesto.
tomas@disk.sk Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.
