Prokuratúra v prospech SDKÚ

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vykonal Dzurindovej strane dobrú službu v čase, keď to najviac potrebuje. Tesne pred voľbami vyhlásil, že SDKÚ neporušila zákon, lebo prokuratúra na to nenašla dôkazy. Podľa vyjadrenia Trnkovej hovorkyne sa zdá, že jeho podriadení (asi nie náhodou) žiadne dôkazy nehľadali. Kauzu vymyslených darcov preverovali spôsobom, za ktorý by sa nemusel hnevať ani Stalinov generálny prokurátor Vyšinský. Niekoľko ľudí verejne vyhlásilo, že hoci sa ich meno nachádza v zozname tých, ktorí vraj Dzurindovej strane darovali peniaze, nikdy jej nič nedali. Nemožno prehliadnuť, že išlo o ľudí, ktorí sa ozvali až po odchode zo strany. Ale zákon platí bez ohľadu na to, komu a či vôbec niekomu to vyhovuje alebo nie. Hovorkyňa generálnej prokuratúry „vysvetlila“, že mená týchto ľudí sú zapísané v zoznamoch darcov a ich vyhlásenie, že tam byť nemajú, je „tvrdenie proti tvrdeniu“ SDKÚ, že darcami boli. Viem si predstaviť, že videozáznamom, fotkou, svedkom dokážem, že som niekomu peniaze dal, hoci on tvrdí opak. Ale ako si D. Trnka predstavuje dôkaz o tom, že som niekomu peniaze nedal, ak on drží v ruke tisícku a tvrdí, že je odo mňa? Nemal by práve on poskytnúť dôkaz, že bol oprávnený ma do nejakého zoznamu zapísať? Vari mám na video nahrávať každý svoj krok, 24 hodín denne, ako vo VyVolených? Nemožno sa ubrániť tomu, že ide o ďalšie politické rozhodnutie prokuratúry. Ako keď preverovali P. Tótha z plánovanej politicky účelovej škandalizácie ministra vnútra. Ani tak nie je všetko v poriadku, lebo SDKÚ nedokázala, že ľudia zo zoznamu skutočnými darcami boli. To však generálneho prokurátora netrápi. Autor je spolupracovník slova