Lavína sa pohla. Od minulého roka sa zavádza projekt Infovek, ktorý chce do piatich rokov vy baviť počítačmi a internetom každú základ-nú a strednú školu u nás. Informatizácia spoločnosti na Slovensku sa začala.
Informačné technológie znamenajú pre XXI. storočie to, čo predstavovala mechanizácia pre priemyselnú revolúciu. V časovom horizonte 10 rokov sa Slovensko stane členom Európskej únie a jeho úspešnosť v rámci zjednoteného kontinentu i v celosvetovom priestore bude závisieť najmä od pripravenosti na konkurenčné informačné spoločnosti. So sprístupňovaním internetu u nás začala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá v tomto smere dlho suplovala štát. Uvedomujúc si tieto skutočnosti sa politológ Kolumbijskej univerzity Tibor Pap, humanista z Matematicko – fyzikálnej fakulty Peter Sýkora a skupina ďalších nadšencov stali iniciátormi myšlienky Infoveku. V januári 1999 založili nevládnu organizáciu – Asociáciu projektu Infovek a vypracovali projekt celoplošného napojenia všetkých základných a stredných škôl na internet, spolu s využitím tohto média v pedagogickom procese. Školy sa takto stanú centrami, ktoré budú šíriť proces informatizácie spoločnosti od žiakov, študentov, pedagógov až po rodičov.
Prvá fáza projektu Poslaneckú podporu našiel projekt Infovek najmä u Jozefa Haracha, na návrh ktorého sa zo štátneho rozpočtu vyčlenenilo prvých 20 miliónov korún na realizáciu prvej fázy projektu Infovek. Jej cieľom bolo predovšetkým zmapovať reálnu situáciu na jednotlivých školách, získať prehľad o technickom vybavení a ľudských zdrojoch. Stanovili sa náročné podmienky pre výber 80 škôl, na ktoré sa ako prvé dodalo hardwarové a softwarové vybavenie, CD-ROM, internet, neskôr aj špecializované učebnice. Kritériá výberu v prípade stredných škôl napríklad určovali, že uchádzajúci sa kandidát musí pre každého prváka do šiestich mesiacov zaviesť vlastnú emailovú adresu, po dlhšom období pre všetkých žiakov a samotná škola spolu s piatimi učiteľmi musí mať vlastnú web stránku. Do počiatočnej fázy sa nakoniec zapojilo len 79 škôl, jedna si po zverejnení prísnych podmienok netrúfla a rozhodla sa od projektu odstúpiť. Spustil sa edukačný server www.infovek.sk, ktorý okrem informácií o programe už obsahuje učivo chémie, biológie, informatiky a matematiky, čoskoro by mala pribudnúť aj angličtina. Prvé knihy ako pomôcky o využívaní internetu vytvorili motivačný a odborný základ pre interné školenia učiteľov na jednotlivých školách a pre zavádzanie nových technológií do výučby jednotlivých predmetov.
Štát zatiaľ podporuje Plán zavádzania internetu si získal sympatie aj u ministra školstva, ktorý vytvoril oddelenie projektu Infovek na Ústave informácií a prognóz školstva. Významný krok vpred predstavoval ústretový signál zo strany štátu, po ktorom nasledovala kladná reakcia firiem. Koordinátorka projektu, pracovníčka ministerstva školstva Ing. Katarína Mandíková, si však myslí, že štát by mal finančnú podporu do školstva viac oceniť a zmeniť politiku sponzorstva tak, aby aj podnikatelia pochopili, že sa im to oplatí. Napríklad istá svetoznáma firma vybavila Gymnázium Metodova počítačmi za 2,5 milióna korún a záujem o sponzorský dar do projektu už prejavili aj ďalšie subjekty. Napriek verejným prísľubom zatiaľ projektu nepomohli Slovenské telekomunikácie, kvôli čomu sa asi štvrtina vyčlenených finančných prostriedkov vracia späť do štátneho rozpočtu SR. Škoda, uvedené peniaze by sa dali použiť na dovybavenie ďalších škôl. Úspešne sa rozvíja spolupráca s Telenorom, ktorý verejne deklaroval podporu projektu.
Bariérou sú učitelia Asi pred mesiacom vyhlásila Európska komisia (EK) projekt Elektronická Európa, ktorý sa zameriava na „fatálne“ nasadenie internetu do každej rodiny, školy a inštitúcie. Asociácia Infovek predložila EK rozvojový projekt pod názvom eBest, ktorý Jozef Migaš pred dvoma týždňami osobne odovzdal šéfovi EK Romanovi Prodimu. Žiadosť o finančnú podporu pripojenia všetkých škôl Slovenska na internet zahŕňa aj plán tvorby edukačného obsahu učiteľmi, vedeckými a počítačovými pracovníkmi, ktorý by sa používal ako bežná učebná pomôcka. Financie sú ďalej potrebné na preškolenie učiteľov, ktorí predstavujú citlivé miesto celého projektu. Tvorcovia Infoveku sa odôvodnene obávajú, ako učitelia – predovšetkým na základných školách – zvládnu tento elektronický nástup. Vyučujúci sa cítia byť z informačných technológií nesvoji, mnohí sú vo vyššom veku a odmietajú sa učiť nové veci. Vytvára sa istá bariéra ovplyvnená obavami, že ich deti v tomto smere predbehnú. Pedagógovia by sa mali zbaviť strachu a prestať odmietať fakt, že žiaci s počítačmi vyrastajú, vedia o nich viac a tak často dokážu s internetom pracovať lepšie ako oni.
Ministerstvo školstva by tiež malo prehodnotiť fakt, že v súčasnosti na základných školách ešte neexistuje predmet informačné a komunikačné technológie. Stredné školy už podstupujú zmeny, napríklad pred tromi týždňami sa podarilo schváliť nové zameranie na informatiku pre gymnáziá. Na inováciu 14 rokov starých učebných osnov sa môžu tešiť aj študenti stredných odborných učilíšť, pričom zastaraný predmet základy automatizácie vystrieda výpočtová technika alebo informatika.
Prepájanie učiva Ministerstvo školstva by sa malo snažiť zapojiť informačné technológie aj do učebných osnov iných predmetov. V tomto smere Infovek v záujme komplexného prepojenia učiva významne podporuje medzipredmetové projekty. Príkladom uvedeného je študentský projekt, ktorý vďaka internetu umožňuje kontrolovať čistotu rieky. Študent jeho prostredníctvom získa vedecký tím ľudí, ktorí mu pomôžu po častiach zmapovať znečistenie jednotlivých úsekov toku. Dôjde tým k praktickému skĺbeniu mnohých ďalších predmetov a okrem chémie sa zapoja znalosti prírodopisu, zemepisu a cudzích jazykov. Presne o toto sa usiluje Infovek, aby deti flexibilne uplatňovali vedomosti z viacerých oblastí, pričom využíva ich prirodzenú hravosť, túžbu po poznaní a objavovaní. V rámci medzipredmetových aktivít sa plánuje spolupráca s fakultami, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Zároveň dôjde k edukačnému a psychologickému výskumu, ktorý bude skúmať vplyv informačných, komunikačných technológií a internetu na spoločnosť, školu, rodinu a mládež. Zmapuje sa úloha učiteľa v procese informatizácie školy spolu s hľadaním ciest ako zabrániť obavám, zábranám a pocitom „informatickej menejcennosti“. Asociácia chce rozvinúť kontakty s okolitými krajinami a štátmi západnej Európy a diskutovať o skúsenostiach z podobných širokých projektov.
Nesmieme zmeškať Ak sa nám nepodarí uspieť pred EK, musia sa naši poslanci zamyslieť a na budúci rok podporiť Infovek aspoň štvornásobne vyššou čiastkou. „Zavedenie počítačov sa musí podariť zrealizovať maximálne do piatich rokov“, hovorí K. Mandíková. Ak nedostanú všetky školy na Slovensku internet do uvedeného obdobia, znamená to neúspech projektu a zmeškanie obdobia ešte pred vstupom do Európskej únie. Naši volení zástupcovia budú jednoducho nútení toto pochopiť, potrebné finančné prostriedky musia niekde nájsť a investovať do mladej generácie práve teraz.
Internet (naozaj) všetkým Jedným zo základných kritérií projektu Infovek je celoplošnosť a regionálnosť, teda aby sa vybavenie neušlo napríklad len bratislavským a košickým školám. Skutočne by nemalo dôjsť k diskriminácii žiadnej školy bez ohľadu na to, že jej zriaďovateľom nie je ministerstvo školstva, hospodárstva alebo zdravotníctva, ale ide o školy súkromné, cirkevné, či školy s vyučovacím jazykom maďarským, rusínskym alebo ukrajinským. Ani v oblasti sponzoringu asociácia projektu Infovek nebráni podporiť nejakú konkrétnu školu, prípadne určitý typ škôl, ako napríklad cirkev cirkevné školy. Usiluje sa združiť zdroje a nápady, spolupracuje s metodickými centrami, školskými výpočtovými strediskami a hľadá šikovných ľudí zo štátnych inštitúcií, ktorí sú ochotní pracovať pre pozitívnu vec. Rovnoprávny prístup pri výbere a princíp diverzity sa dodržal aj v selekcii prvej fázy, čo umožní porovnanie, ako sa jednotlivé školy zhostili tejto úlohy. Komisia sa snažila vybrať školy z každého kúta Slovenska a dostala sa tam napríklad aj Základná škola Hladovka na Orave, situovaná iba niekoľko kilometrov od poľských hraníc. Hoci nemala vlastný internet, otvorila si webovskú stránku na spriatelenej strednej škole vzdialenej asi 10 km. Práve takéto aktívne školy dostali prednosť v prvej etape, no okrem nich sa z každého kraja zapojila aj jedna tzv. panenská škola – bez akéhokoľvek hardwarového vybavenia a skúseností, disponujúca iba s nadšením.
Susedné krajiny Okolité štáty majú v zavádzaní internetu na školy pred nami náskok. V Maďarsku sa rozbehol projekt podobný slovenskému, presadzovala ho však bývalá vláda a tak skrachoval po zmene vládneho kabinetu. Asociácia Infoveku aj z tohto dôvodu vznikla ako nevládna a nestranícka organizácia, neviazaná priamo na politické subjekty. Česká republika minulý rok vyčlenila 800 miliónov na zavedenie internetu na školy, pre chýbajúci projekt však väčšina z nich zostala nevyužitá. Hoci sú Česi v počte škôl vybavených počítačmi s internetom lepší, nedisponujú pilotným programom a nerozvíja sa ani edukačný obsah ako na Slovensku. Internet a multimediálna trieda nestačia, elektronizovať treba aj učivo, zdôrazňuje K. Mandíková. Samotní učitelia totiž nemajú čas a ani nedostávajú peniaze za hľadanie učebnej látky na internete, aby ju následne mohli použiť pri vyučovaní. Infovek sa zameriava práve na túto stránku a chce vyškoliť učiteľov priamo na konkrétny obsah, aby vedeli čo, kde a ako si pre konkrétne učivo na internete nájdu. Počíta sa s vydávaním kníh pre každý predmet, prvou lastovičkou je zemepis pre deviaty ročník, kde sa na konci každej kapitoly nachádza odkaz na internetové stránky. Učiteľ biológie nepotrebuje počítač dokonale ovládať, ale stačí, ak zoberie multimediálne CD – napríklad ľudské telo – spustí ho, prípadne požiada o pomoc žiaka. Vyučovacia hodina je krátka, a preto sa jeho vedomosti o internete môžu obmedziť na znalosť čo nájsť, na ktorej stránke a ako to pre žiakov použiť.
Cesta do budúcnosti Druhá fáza pilotnej etapy projektu sa začala realizovať v tomto roku, plánuje sa so zapojením asi 300 škôl. Vďaka pozmeňovaciemu návrhu poslanca Ľubomíra Andrassyho sa zo štátneho rozpočtu miesto pôvodne navrhovaných 45 miliónov nakoniec uvoľnilo až 80. Tieto finančné prostriedky sa rozčlenia na tri časti: hardvérové dovybavenie a pripojenie na Internet škôl z prvej fázy, hardvérové vybavenie a napokon pripojenie nových škôl na Internet. Žiaci 2500 základných a študenti 900 stredných škôl (po chystanej redukcii vzhľadom na klesajúcu populačnú krivku spolu 3000 škôl) majú právo na informácie a projekt Infovek im presne toto umožní. Ak chceme zabrániť tomu, aby sa raz slovenské deti cítili v Európe handicapované, musíme im zaistiť prístup k informačným a komunikačným technológiám. Počítače tu sú a budú, ich počet neustále rastie a deti ovládajúce tieto technológie jednoznačne nájdu uplatnenie. Cesta do Európy vedie práve cez počítače a internet.
