Máme za sebou 20 rokov transformácie občianskej spoločnosti. V 90. rokoch bol pre ňu typický aktivizmus, dobrovoľníctvo a porevolučný entuziazmus. Posledných desať rokov zažíva profesionalizáciu. Znamená to, že aktivisti začali svoje presvedčenie vykonávať ako platenú prácu. Produkujú analýzy, odporúčania, často sú odbornejší ako štátna správa. Príčiny sú pragmatické, ľudia už nechcú robiť to, čo má zmysel, popri práci a štúdiu, keď sa tým môžu živiť.
Negatívnym dôsledkom profesionalizácie je znižovanie radikálnosti požiadaviek. Oslabuje sa protisystémovosť. Organizácie sú odkázané na granty a riešia viac, na čo sú vypísané grantové výzvy, než to, čo možno pôvodne pokladali za najdôležitejšie. Na druhej strane, výhodou profesionalizácie je schopnosť presadzovať zmeny v reálnej politike.
Pravicové think tanky v politike
Think tanky ako inštitúcie, ktoré produkujú vedomosti, sú súčasťou občianskej spoločnosti. Na slovensku dominujú pravicové think tanky. Od umiernených (Ištitút pre dobre spravovanú spoločnosť) až po neoliberálne (Hayekovci, INESS). Podarilo sa im získať vplyv v médiách aj v politike. Ich výhodou je financovanie, ktoré je jednoduchšie ako pri politickej strane, a v ich prospech hrá aj efekt otáčajúcich sa dverí – prepojenie súkromnej sféry a vládnej politiky. Ten istý človek môže byť raz lobistom za súkromnú spoločnosť, inokedy ideologickým obhajcom v think tanku a napokon pôsobiť v praktickej politike. To je prípad ľudí z think tanku MESA 10 alebo Health Policy Institute.
Sociálne hnutie robí jednotiaca myšlienka
Sociálne hnutie nie je konkrétna organizačná štruktúra. Robí ho jednotiaca myšlienka, ktorá spája rôznorodých, politicky pestrofarebných aktérov v boji proti niečomu a veľmi vágne aj za niečo. Ich spojivom sú diskusie na fórach, ako je napríklad svetové a európske sociálne fórum.
Druhým znakom sociálnych hnutí je antisytémová povaha. Odlišujú sa ňou od občianskych združení, ktoré sa usilujú o zmeny v rámci systému. Mali by mať silný grassroot aspekt – ich agenda by nemala mať len podporu elít, ale aj radových občanov zdola. Na Slovensku ani v Česku sa zatiaľ nič také nečrtá. Iniciatívy, ktoré vznikajú, sú stále iba iniciatívami elity, ktoré fungujú bez toho, aby mali radoví občania aspoň základnú mieru stotožnenia s ich požiadavkami. Samozrejme, vie sa, že angažovanosť občanov v Strednej Európe je nízka. Pokiaľ sa to nezmení, nebude sa dať hovoriť o sociálnych hnutiach v pravom zmysle slova.
Nasledujúci seminár bude na tému Voľby 2010: populizmus a „nové strany“. Bude sa konať 23. 11. o 16:30 v Bratislave vo Filozofickom Ústave SAV, Klemensova 19, a 24. 11. od 17:00 v Prahe, Goethe Institut, Masarykovo nábřeží 32. Vystúpia: Pavol Marchevsky, Centrum sociálnych výskumov pri INFOSTATE, Bratislava, Jan Bureš, prorektor Metropolitní univerzity Praha, Patrik Eichler, novinár, Deník Referendum, Praha/Brno, Robert Žanony, nezávislý analytik, Bratislava.
Moderátor v Prahe: Martin Brabec, Masarykova demokratická akademie, Praha
Moderátor v Bratislave: Martin Muránsky, Friedrich-Ebert-Stiftung, Bratislava
Prvú časť tohto semináru nájdete tu.
